Falošné hlasy volajúce po mieri
Nemysím si, že išlo falošné hlasy. Naopak. Boli to úprimné hlasy doteraz mlčiacej, nezanedbateľnej časti slovenských občanov z miest po celom Slovensku. "Chceme MIER". Tieto dojímavé pochody prostých ľudí, ktorí sa oprávnene obávajú o naše deti, synov, otcov a manželov v neutíchajúcom vojnovom konflikte, malo byť posolstvom, že sú aj iné pohľady na to, čo sa v našej blízkosti deje, nielen tie vojnychtivé názory od klávesnice počítačov. Nechceme vojnu, chceme mier. Nech si zainteresované strany sadnú za rokovacie stoly a nech rokujú. Hoci to bude trvať aj týždne, mesiace, možno roky. Raz musí prísť k dohode. Akokoľvek dlhé rokovanie o mieri je vždy lepšie, než nezmyselné zomieranie nevinných. Chceme, aby prezidentka, vláda a parlament presadzovali rokovania o mieri a nie neustále zvyšovanie dodávok zbraní. O tom boli a sú tie odkazy pochodov mieru.