To vychádza z celkovej ústavnej role prezidenta ako *korektora* predložených nominácií bez práva navrhovať.
V prípade keď mu nominačný predpis poskytuje iba jedného kandidáta, jediná možnosť ako Prezident môže uplatniť svoju roku korektora je kandidáta nevymenovať. Nemá možnosť vymenovať alternatívneho kandidáta a preto sa dá v mimoriadnych prípadoch akceptovať ono prosté nevymenovanie ako uplatnenie práva prezidenta na korektúru.
V prípade keď mu však nominačný predpis posktytuje priamo rozhodovaciu právomoc kde prezident *vyberá* z 2 kandidátov tam podobný princíp uplatniť nemožno. Prezident tam totiž už má vyrazne silnejšiu právomoc danú zákonom a teda použite "nástroja poslednej záchrany" ako je nevymenovanie je neprijateľné za normálnych okolností. Bolo by prijateľné iba v prípade extrémnej situácie ako vojnový stav alebo vojenský puč kde by Junta ovládla parlament. Ale keďže žiadny takýto stav nenastal tak aj ÚS opakovane rozhodol ako rozhodol.