Ja som to šťastie mal. A vo všetkom, čo som robil a popritom to bolo pestré (strojárina, fyzika, právo+ekonómia, na všetko diplom). Alebo umenie sa z práce tešiť. Mal som vždy výsledky a to bolo motivujúce, aj keď som robil prácu, kde sa výsledky prejavovali trebárs aj za 5 rokov a to bolo dosť ťažké, čakať, či sa to podarilo.
Tak som to nemyslel.
Filozofoval som nad tým, či je to životné šťastí, zomrieť v práci ako 80-ročný. To za šťastie nepovažujem ani v najmenšom.
Život nie je len práca.
Doteraz ľutujem času, ktoré som strávil celodennou prácou na úkor o venovania sa deťom.
Manželka niekedy spomína to alebo to a hovorí "ty si to nepamätáš, lebo si pri tom nebol, chodil si domov večer".
