juri potrebujem kanal vykopat kedy dojdeš..???
juri potrebujem kanal vykopat kedy dojdeš..???
miesto juribald kludne možeš napísat proruský vygumovaný trolo.....
tak prečo si nenapisal niečo ale len urážky??
Veď o tom je celá pointa. Ruské agresívne správanie a každodenné útoky na civilistov sú jasnou ukážkou toho, ako si ruskí nacionalisti predstavujú „oslobodzovanie“ susedov – šírením teroru, smrti a strachu. Toto je ruský denný chlieb. Žiadne skutočné pokusy o mier, iba bomby, rakety a ďalšie obete.
Prečo nejdú domov? Stojí táto okupačná vojna za to? Výsledkom bude iba zbedačený ruský aj ukrajinský národ, tisíce mŕtvych a generácie poznačené nenávisťou.
Rusko sa dnes správa podobne ako nacistické Nemecko – agresívne výboje proti susedom, kult vodcu, militarizácia spoločnosti a ekonomika podriadená vojne. Toto je naozaj to, čo niektorí obhajujú?
takže tak isto provokuju ostatne štáty USA? a napríklad to že Iran chce mat Atomku je dovod na utok???
a ty kam? Lopata a krompáč....to ti pojde lepšie....
Silu EÚ neurčuje hlas jedného vodcu, ale ekonomika, trh a 450 miliónov občanov....
Ak je pre niekoho 'provokáciou' existencia nezávislej Ukrajiny, problém nie je v Ukrajine, ale v jeho chápaní medzinárodného práva.....
terminator užiel z Holywoodu a ebe mu....
Nikto netvrdí, že USA sú bez viny alebo že nikdy neviedli sporné vojny. Rozdiel je v tom, že téma bola Rusko a Ukrajina. Pointa je jednoduchá: podľa medzinárodného práva je Rusko agresor a Ukrajina napadnutý štát, ktorý má právo na sebaobranu podľa Charty OSN. Ak by ruská armáda odišla z ukrajinského územia, vojna končí. Ak by sa Ukrajina prestala brániť, prestane existovať ako slobodný štát. To nie je propaganda, ale základný fakt o tom, kto prekročil hranice koho krajiny vo februári 2022.
„Presne tak. Podľa medzinárodného práva má Ukrajina plné právo brániť sa proti ozbrojenej agresii. Podstata celej diskusie je v tom, kto je agresor a kto je obeť. Rusko napadlo Ukrajinu, nie naopak. Ak by Rusko stiahlo svoje vojská, vojna by sa skončila. Ak by sa Ukrajina prestala brániť, prestala by existovať ako slobodný a suverénny štát. Preto nemožno klásť na jednu úroveň útočníka a napadnutého....
Sme spoločenstvo suverénnych štátov. Komu by podľa vás mali volať? Ficovi? Práve preto máme Európsku radu, Európsku komisiu a Európsky parlament – aby sa rozhodovalo spoločne, nie podľa príkazov jedného človeka. EÚ nepotrebuje vodcu v štýle Ruska či Číny, pretože nie je postavená na autoritárskom princípe. Rozhodovanie je síce pomalšie, ale vychádza z dohody členských štátov. Navyše tí istí proruskí kritici by boli prví, ktorí by kričali o diktáte Bruselu a strate suverenity, keby sa EÚ viac federalizovala a mala jedného silného lídra. Takže na jednej strane kritizujú, že EÚ nemá jedného vodcu, a na druhej strane odmietajú akékoľvek kroky, ktoré by k tomu viedli.
Mier je možný okamžite. Stačí, aby agresor – Rusko – stiahol svoje vojská na medzinárodne uznané územie Ruska. Nikto od Rusov nechce ich územie, ich zdroje ani ich štát zničiť. Jedinou podmienkou mieru je ukončenie okupácie a útokov na susednú krajinu. O mieri sa ťažko hovorí, keď jedna strana bombarduje mestá a druhá sa bráni....
napísala obezná šunka....
Ruské "mierumilovné" správanie za posledné desaťročia: Afganistan, Litva, Lotyšsko, Podnestersko, Čečensko, Abcházsko, Južné Osetsko, Gruzínsko, Krym, Donbas, celá Ukrajina, Sýria. K tomu kyberútoky, dezinformačné kampane, otravy oponentov a zasahovanie do politiky iných štátov. Ale jasné, najväčšia hrozba pre svet sú vraj všetci ostatní...
• Afganistan (do 1989) – pokračovanie sovietskej vojny.
• Litva a Lotyšsko (1991) – násilné zásahy proti snahám o nezávislosť.
• Podnestersko v Moldavsku (1992) – podpora separatistov a vojenské zapojenie.
• Gruzínsko – Južné Osetsko a Abcházsko (1991–1993) – podpora separatistov.
• Čečensko (1994–1996, 1999–2009) – dve vojny proti separatistickému regiónu.
• Estónsko (2007) – rozsiahle kybernetické útoky pripisované Rusku.
• Gruzínsko (2008) – vojenská intervencia a obsadenie časti územia.
• Ukrajina – Krym (2014) – anexia Krymu.
• Ukrajina – Donbas (2014–2022) – podpora separatistov a vojenské zapojenie.
• Sýria (od 2015) – vojenská intervencia na podporu režimu.
• Kazachstan (2022) – vyslanie vojsk počas nepokojov.
• Ukrajina (od 2022) – rozsiahla invázia.
Veď o tom je celá pointa. Ruské agresívne správanie a každodenné útoky na civilistov sú jasnou ukážkou toho, ako si ruskí nacionalisti predstavujú „oslobodzovanie“ susedov – šírením teroru, smrti a strachu. Toto je ruský denný chlieb. Žiadne skutočné pokusy o mier, iba bomby, rakety a ďalšie obete.
Prečo nejdú domov? Stojí táto okupačná vojna za to? Výsledkom bude iba zbedačený ruský aj ukrajinský národ, tisíce mŕtvych a generácie poznačené nenávisťou.
Rusko sa dnes správa podobne ako nacistické Nemecko – agresívne výboje proti susedom, kult vodcu, militarizácia spoločnosti a ekonomika podriadená vojne. Toto je naozaj to, čo niektorí obhajujú?
Veď o tom je celá pointa. Ruské agresívne správanie a každodenné útoky na civilistov sú jasnou ukážkou toho, ako si ruskí nacionalisti predstavujú „oslobodzovanie“ susedov – šírením teroru, smrti a strachu. Toto je ruský denný chlieb. Žiadne skutočné pokusy o mier, iba bomby, rakety a ďalšie obete.
Prečo nejdú domov? Stojí táto okupačná vojna za to? Výsledkom bude iba zbedačený ruský aj ukrajinský národ, tisíce mŕtvych a generácie poznačené nenávisťou.
Rusko sa dnes správa podobne ako nacistické Nemecko – agresívne výboje proti susedom, kult vodcu, militarizácia spoločnosti a ekonomika podriadená vojne. Toto je naozaj to, čo niektorí obhajujú?
Ludia tu píšu, že zlatý komunizmus, tak poďme na to. Pozrime sa na komunistickú Čínu. Muži tam síce dlhé roky odchádzali do dôchodku v 60 rokoch a ženy ešte skôr, ale aké majú dôchodky v porovnaní s Nemeckom? Priemerný starobný dôchodok v Číne sa často pohybuje len okolo 200 až 500 eur mesačne (na vidieku často aj menej), zatiaľ čo v Nemecku je priemerný dôchodok približne 1 500 až 1 800 eur mesačne. Nemecký dôchodca si tak za svoj dôchodok môže dovoliť niekoľkonásobne viac.
A ešte jedna vec – hospodársky úspech Číny nezačal vďaka komunizmu, ale až po reformách Teng Siao-pchinga, keď krajina povolila súkromné podnikanie, investície a trhové princípy. Inými slovami, Čína začala bohatnúť až vtedy, keď ustúpila od čistej komunistickej ekonomiky.
Takže nestačí povedať „chodili skôr do dôchodku“. Dôležité je aj to, aký dôchodok dostanú a akú životnú úroveň zaň majú. A v tomto porovnaní komunizmus veľmi nežiari...
Tak to asi „dokázali“ veľmi úspešne, keď sa väčšina komunistických ekonomík nakoniec zrútila a mnohé krajiny po páde režimu zdedili neefektívne hospodárstvo, obrovské skryté problémy a prostredie, v ktorom sa darilo mafii a korupcii. Vyrovnaný rozpočet na papieri ešte neznamená zdravú ekonomiku. Odkaz komunizmu nebol len o skoršom dôchodku, ale aj o nedostatku tovaru, zaostávaní za Západom a ekonomickom kolapse.