Dielo Ako chutí moc som dokázal so zaťatými zubami prečítať tak do polovice. To bola protisystémová esej a ako taká a hlavne preto bola táto kniha samozrejme v tej dobe veľmi populárna. Opisuje život a hlavne koniec života papaláša s 50tich rokov súdruha Rudolfa Strechaja. Kniha je písaná v prvej osobe, kde Mňačko vystupuje v hlavnej úlohe ako priateľ Strechaja a jeho manželky. Mi sa môžeme iba domnievať či bol Mňačko naozaj priateľom Strechaja. Nemalo by sa zabúdať, že aj Mňačko bol začas straníckym papalášom, ktorý sa otočil pre nenaplnené politické ambície o 180 stupňov a začal systém kritizovať. Nenaplnené politické ambície sú typickým motívom pre takzvaných odporcov režimov. So zreteľom na štýl a syntax je táto kniha napísaná veľmi úboho. Napokon Mňačko nie je žiadny Balzac či Dickens alebo Jane Austen či Mark Twain. Nech mi Kukučín a iní naši odpustia ak som ich vynechal. Bol populárny lebo bol zakázaný, vôbec nie preto, že by bol výrazný autor. To je tak všetko.