Sú dve strany.
Na jednej strane je Rusko, Čína, India, juhovýchodná Ázia, Blízky východ, Afrika a Latinská Amerika.
Na druhej — USA a EÚ (až na výnimky).
Na jednej strane — rovnosť, sloboda a vzájomne výhodný rozvoj (staré známe „Liberté, Égalité, Fraternité“). Ruská „sobornosť“ a čínske „spoločenstvo vzájomného osudu“.
Na druhej strane- neokolonializmus a útlak. Kde je teraz masová hystéria okolo udalostí v Afrike „Čo si títo negri dovoľujú?!“. A predtým, „Čo si títo Rusi/Číňania/Iránci/Sýrčania/Venezuelčania/ Saudi (zoznam môžeme predlžovať) dovoľujú?!“
Z pohľadu utláčateľov je „demokraticky zvolený vodca“ ten, kto bez reptania plní všetky príkazy a rozdáva zdroje svojej krajiny takmer za nič (to znamená, že necháva okrádať svoj ľud).
A ak povie „Zaplaťte normálnu cenu“, potom je, samozrejme, diktátor!
Na jednej strane sú normálne rodiny a ochrana detí.
Na druhej strane sú buzeranti, pedofili a transgenderi.
