poobzerám sa po nich ... ďakujem
Veď práve, lebo si písala že krásne spieva doteraz :))
Náhodou mu to celkom rýmuje :)
No čo, ľudia sa menia furt. Niektorý dokonca ešte rýchlejšie ako toť básnik. Niektorí sa obrátia na inú vieru (stranícku) v priebehu roka, dvoch, keď zistia že tam lepšiu úrodu zberajú, alebo ak sa im tá ich loďka prederavila. A koľko politikov čo sa bijú do hrudi a jačia akí sú demokrati predtým spievalo internacionálu :)
No milé nájdenie sa jeden s druhým:). Ja som na výber nemal. Teo bol posledný svojho druhu v tom vrhu. Ale ako som ho videl ako sa tmolí po dvore na neistých labkách, hneď som bol namäkko :)
Ten link pozriem. Ja som sa nejako nedostal k nikomu čo by ma previedol minulými životmi. Aj som začal po tom pátrať, ale potom ma zastavilo isté obdobie, chodil som na istý druh jógy a tam som sa rozprával s ľuďmi a tí ma presviedčali že nie je dobré zisťovať čo sme prežili v minulých životoch. To je potom ako nakopnutie a pomoc. Vraj sme tu preto, lebo sme v minulom živote buď niečo nedokončili, alebo zle urobili a teraz máme šancu pokračovať v náprave. Je to zaujímavé, ale podobné myšlienky som našiel v kresťanstve, hinduizme a v budhizme. To že sa sem vraciame aby sme sa vždy posunuli dopredu. Páčilo sa mi to hlavne v knihách o tom Lobsangovi čo som spomínal. Budhisti tiež veria v reinkarnáciu. Keď už ale na Zemi dospejeme do štádia že sme dosiahli to čo sme mali, nerodíme sa na Zemi, ale ideme v inej úrovni, duchovnej a tam sa pokračuje v stupňoch vývoja duše... no neviem či takéto debaty patria do tohoto blogu... aby sme neboli popoťahovaní :)
Ja som prosil Boha o pomoc niekoľkokrát. Raz ale tak úpenlivo, že som ponúkal svoj život za život svojej dcéry. Vôbec sa za to nehanbím. Názor na vieru som ale nezmenil. Žijem v tom, že kým verím v niečo, tak je dobre. Je mi jedno či toho komu voláme sa volá Ježiš Kristus, Budha, či len jednoducho On...
Píšeme o tom istom Duchoňovi? :).... šak ten zomrel v 85-tom. A vždy keď bol na pódiu tak mi utkvelo že mal mokrú tvár. Ale ani sa niet čo čudovať pri tom sálavom teple z reflektorov.
Zaujímavý článok o tom ako sa riadili lety na Slovensku v minulosti.
Aháá, tak a teraz sa niečo dozvieme o tvojom láskavení. Ale že by s Duchoňom? Ja si z neho pamätám to že krásne spieval a neskutočne sa potil :)
Pekne si opísal tetu premierku usadenú do luxusnej kavierne:)
A ten výrok Radiča je parádny :)
Ja som sa životmi po živote pohrával už ako dieťa s mojou starou mamou, ktorú som neskutočne ľúbil. Ale sklamala ma. Sme sa dohodli že keď zomrie, príde mi dať vedieť aké to tam je. Ale ešte som ju varoval že nech mi to príde dať vedieť šetrne, nie tak, že pri videní ducha ma exne:). Tak takto začínala moja viera v posmrtný, iný život. Potom som natrafil na Moodyho knihy a zhltol som ich. Dokonca v jednej na konci bol návod ako sa dostať do stavu aby som sa dozvedel o svojom minulom živote. Samozrejme pri autoseanse som zaspal:). Potom som hľadal kadečo na nete, ale tam treba byť opatrný, je tam veľa zavádzajúceho. Síce aj v literatúre je to tak. No a čo do ezoteriky ma dostal do kolien Lobsang Rampa. Zohnal som si všetky jeho knihy a neviem sa ich dočítať. Síce tvrdia mnohí že to bol podvodník, ale ja mu verím. Páči sa mi jeho príbeh a myslenie. Inak mám o ňom aj na starom blogu jeden článok svoj...
My máme bígla-psa, 2 ročný potvoriak, ale nedal by som ho za nič, koťuhu tvrdohlavú. A ako som bol proti psovi. Dobrých 15 rokov som odolával dcéram že pes nie a nie do bytu a nakoniec keď sú dcéry dá sa povedať dospelé, mladšia ma dostala. Vraj chce psa a že ide pre neho sama autobusom. Do Obeckova pri V. Krtíši. Tak v strachu že sa tam niekde stratí som šiel s ňou autom. Priniesli sme si krpatú plyšovú guľku so zubami ako ihličky, ktoré si potom počas detstva patrične trénovala na všetkom kde sa dalo zahryznúť. Pošlo teda niekoľko papúč, moje diaľkové na DVD rekordér je ako keby padlo medzi krokodýlov, ale záhadne funguje a tak by som mohol pokračovať. Práve chrápe na gauči vedľa mňa. To máme spoločné - chrápanie :)
Veru tak, keď sa stretne konflikt s konfliktom mali by sa nájsť spoločné názory a potom spoločné riešenie. Ak sa však slepo drží svojích myšlienok, konflikt narastá a zvrhne sa to v prasprosté osočovanie. Aj tento blog je toho žiarivá ukážka ... teda nemyslím konkrétne tento o cirkevných záležitostiach, ale blog ako stan, celok.
A preto berme štvornožcov na vôdzku a hor sa von. Hlavu prečistiť na pole. Aha svieti slnko a Teo už vrtí psom :)
Vieš čo je tvoja chyba? Že sa furt cítiš nepochopená. Vždy vtedy ak sa objaví u teba nesúhlas. Vieš exelentne písať. Tam si doma. Páčiš sa. Čítajú ťa a aj chvália. Ja tiež. Ale ako náhle sa strhne hádka, si nepochopená. Teda tak sa cítiš. Pritom tam ide o tvoj názor proti názoru iného. Idem von s Teom, krásne fučí, kto by to doma sedel... vedľa cez kopec mi hora horí, hasiči sa tam už tretí deň trápia a plamene nie a nie zadusiť. To je problém, nie to čo cirkev stvára :))
Všetko je zničiteľné, aj naša planéta. Ale tá ešte vydrží pár agmagedonov :))
To že sa na úradoch platí, za to nemôžu tí čo s tým robia. Píšeš že väčšina z nich. Darmožráčov z úradníkov urobili médiá. Ale už ďalej nepretriasajú že po tých vlnách prepúšťania na úradoch sa robota hádže na tých čo ostali a tí za rovnaký plat majú ako bonus 2-3 funkcie. Nezastávam sa kancelárskych krýs. Ani kávošťandí. Nájdu sa aj medzi nimi darmožráči..... tak ako všade
Odporúčame