Teraz ma napadla jedna príhoda. Šiel som ja raz koncom 2. svetovej vojny, tuším sa písal rok 1988 popri posteliach, už neviem v ktorom meste. Všetky mali na bielo natretú kovovú konštrukcie, biele matrace a neuveríš, biele oblečenie, trochu zašlé vekom. Hej a jedna posteľ bola s vekom. Všetky postele boli ustlané, nepoužité, len jedna bola odostlaná, zakrytá paplónom a na vankúši ležali noviny. Pristavil som sa, reku prečítam si čo nové vo svete. No tlačené boli azbukou tak ma akurát zaujal dátum . Boli skoro včerajšie zo 14. marca 1992. 5 dní pred Jozefom. Nechcelo sa mi azbuku lúskať, tak som noviny nadvihol. A tam ženské tvár. Nádherná. Krv a mlieko. Krvi by sa mi nebol chirurg dorezal. I pustil som noviny naspäť, na to ako tvár na mňa zavretým okom žmurkla a pískajúc som nenápadne vyšiel na ulicu. A tam streľba, ako keby sa vojna neskončila. Bol Silvester, prelom 1970/72...


