V tejto krajine demokracia nebola a ani už nebude. Len sa ňou politici a mediálni šašovia oháňajú, až z ľudí vytĺkli vieru v ňu. Za tie roky čo sme jasali a čakali že príde sme zostarli a z novonarodencov sa stali dospeláci..
V tejto krajine demokracia nebola a ani už nebude. Len sa ňou politici a mediálni šašovia oháňajú, až z ľudí vytĺkli vieru v ňu. Za tie roky čo sme jasali a čakali že príde sme zostarli a z novonarodencov sa stali dospeláci..
Devana, deltoid... ono je to v skutočnosti tak, že nie je možné po astrálnych potulkách zaparkovať v cudzom tele. astrálne telo je s hmotným pri putovaní prepojené akousi striebornou šnúrou, ktorá nás sprevádza či už ideme za roh, pozrieť sa ku pekárni či už doviezli čerstvé rožky, alebo či sa vznášame nad Uluru, tisícky km od hmotného tela. Táto šnúra nás potom bezpečne dotiahne do nášho vlastného tela. To je vec. Ak by sme si to chceli predstaviť a bolo by to viditeľné, svet by bol celý pretkaný striebornými šnúrami, ktoré by sa hýbali z miesta na miesto a vytvárali by tak stále nové a nové obrazce... :)
A nájdu sa tu jedinci, ktorí majú premyté len prázdne dutiny lebečné :)
Dobrý blog. Tiež nad tým rozmýšľam že či toto čo sa naokolo deje je prirodzené, blbosťou nás, alebo to riadi nejaká "rodina". Skôr sa prikláňam k druhej možnosti. Stačí len sledovať čo sa naokolo deje...
Birmovníček, toto by si si mal hovoriť každý deň pred zrkadlom, ale miesto mena Devana by si mal povedať svoje meno. Ale taký zázrak sa nestane. Z ničoho bič neupletieš :)
Presne ako píšeš. Žijeme v jednom obrovskom hľadisku a na javisku sa z nás smejú stostranoví politici, rýchlokvasné takzvané celebrity, treťotriední ujačaní herci. Samozrejme diváci v hľadisku sa smejú na tom ako sa účinkujúci smejú z nich. Šťastní to ľudia, ktorí nie sú v tom divadle. Sú to zväčša tí, ktorí majú svoj vlastný názor a neveria tým šašom na javisku. Sú to ale aj tí, ktorým je to jedno a sú spokojní s preží(ú)vaním toho čo majú.
Tak som to myslel Devana. Tie ako ich nazývame "primitívne kmene" sú slobodnejšie, majú slobodnejšiu myseľ, práve preto že nie sú nejako, alebo vôbec viazaní technickými výdobytkami. Mám nádhernú knihu od Marlo Morgan - Posolstvo od protinožcov, kde je nádherne opísané niekoľko mesačné putovanie bielej lekárky naprieč Austráliou s domorodým kočovným kmeňom. Nazývali sa Skutoční ľudia. Žili v harmónii s prírodou. Čo si od prírody vzali, snažili sa jej nejako inak vrátiť. My oslavujeme napríklad narodeniny, meniny, máme deň toho a toho. Ten kmeň nič také neslávil. Oni slávili ak sa niekomu z nich niečo podarilo, napr. niekto vymyslel nejaký príbeh, vyrobil nejaký nástroj, niečo pekná namaľoval na skalu. Vtedy ho ostatní oslavovali. Trochu som zišiel od tvojho názvu blogu na vedľajšiu koľaj :). Teda čím sme na niečo viac viazaní, tým sme toho "otrokmi" a musíme sa naučiť isté pravidlá, aby sme v tom prostredí vedeli žiť. Tým strácame v určitom zmysle a množstve svoju vôľu..
Čím je človek jednoduchší, tým je slobodnejší. Nesmie ale žiť v zložitom prostredí..
Krásny list. Aj ja chcem taký. otvorím okno, možno mi vletí.... alebo zmrznem a budem zamrznutý, pokiaľ ma teplý lúč svetla neroztopí..
Konkurencii sa báť nemusíš. Ja si svojimi čimčarárkami zarobím na slanú vodu :)
A teraz vážne: Ja som v minulom živote asi sedel celý život v hladomorni, preto mi teraz tak chutí.
Umrieť zdravý je buď nerozvážnosť, alebo nehoda. Ani jedno sa mi nepáči :) Radšej sa pomaličky humpľovať, ale naozaj pomaly, aby to trvalo čo najdlhšie. Na diety bude možno dosť času, ak ujo doktor zakáže dobrotky :)
Súdruženko birmáčik, gúgliť dokáže každý, skús niečo z vlastnej bútľavici na krku :)
Odporúčame