Rád Vás zase čítam pani Anka..
Ak sa sny zmenia na skutočnosť, potom to už nebude ono. V skutočnosti sa vždy pritrafia kadejaké problémy a aspoň kúštik zla. V snoch sa to dá nevpustiť, preto lepšie ostať v snoch ... aspoň kým nájdem vesmírnu loď. Neviem si spomenúť kam ju ten holohlavý Picard schoval :)
Ja dežavý zažívam niekedy pri telke. Hovorím si: Ja som tam už bol. Ja som tam už žil. Stalo sa mi to dokonca aj pri Startreku kde som sa tiež už videl na mieste kde sa objavil kapitán Picard. A to bolo sakramentsky pekných pár milión svetelných rokov od BB.... Samozrejme som bol natriezvo :)
Túto dobu už nenesieme, ale sa v nej topíme. Svet je už príliš globalizovaný na to aby sa problémy niesli a niekam doniesli a tam zakopali..
Ostrov sa nám pekne natiahol do seriálu. Keby som neveril že na Slovensku je všetko možné, len dobré nie, povedal by som že je to parádna paródia :)
Zase si ma spotvorila. Som Jahjapašazadeh a nie nejaký bulibušubeg. No čo som sem tam prepol na tie čudesné turecké telenovely, radšej by som ostal pri naháňaní slovenských devúch :)
Však František mohol byť kľudne pri pôrode svojej ženy. Určite nenaháňal Turkov alebo neutekal pred nimi (podľa momentálneho stavu na "fronte) furt. Musel mať aj nejakú dovolenku. Však bol človek. Aj keď vysokopostavený. Ja ale ak by som si mal vybrať, radšej by som trielil za Turkami ako ženu pri pôrode za ruku držať. Moje oči dokáže zhliadnuť kadečo, ale pôrod by som v bdelom stave asi nezvládol a bola by so mnou asi robota :)
Načo je nám armáda? Snáď sa nemusíme báť vystrčiť nos z domu ako veľmoc z poza mláky ktorá rozoštvala celý svet a teraz má nočnú moru z terorizmu a tak mláti ďalej svet hlava nehlava..
Každý život stojí za to. Ten v ktorom sme splnili to prečo sme sem prišli, aj ten v ktorom sme nedokázali splniť "svoje úlohy". Z každého sa dá poučiť..
Aha, už to začína, rozosmiaty bozk sa rozlial po tvári .... majiteľ sa tvári že sa netvári ... a natŕča sa ďalej. Klopal niekto? Nie. To srdce bije päsťou do stien svalu...
Svetlo. Však si urob rozbor prvého riadku a tam to máš čierno-biele. Aha, bozkáva ma (keď to čítam vzťahovačne). No a odo mňa len vrúcne, roztúžene, nežne, pekne, tichúčko, možno polohlasne až hlasno, nahato, žiada odvetu.... no uvidíme pomyslím si a nechávam sa bozkávať do polozmáčana..
Aha, tu sa rozdávajú bozky. Síce za zásluhy, ale predsa. Škoda že nie som miláčik. Možno by ma niekto aj zjedol. Ale predsa sa natrčím :)
Tuším že po skončení sna bol jej sen aby sa sen stal realitou a realita zlým snom :)
Opakujem sa, ale rád čítam Tvoje humorom pretkané cestovateľské zápisky.
Odporúčame