Ke vstupu do KSČ ho přinutila matka, do StB nechtěl, s Unipetrolem neměl co dělat, do politike nechtěl, premiérem se stát nechtěl, Čapák vymyslel, ale nemá s ním co dělat, chudinku účetní nechtěl... Je až smutné, kolik smůly se za život může přihodit jednomu člověku.
Už jenom ta Burešova famílie byla k pokukání:
Otec: Štefán Babiš (1922 - 2002), dlouholetý člen KSS, v 60. letech byl z ní vyhozen, za normalizace se vrátil, hospodářská kriminalita, nebýt jeho kontaktů, byl by za ní odsouzen.
Matka: Adriana Babišová rozená Scheibnerová (1927–2008), po komunistickém puči soudkyně z lidu, dlouholetá komunistka, totéž platí i o její matce, rovněž soudkyni z lidu.
Bratr: Alexander Babiš (1961), spolupracovník StB s krycím jménem Miki, dříve vysoce postavený muž Agrofertu, a rovněž člověk, který má za sebou velmi kontroverzní minulost, obžalobu z podvodu a podobně...
Chce tu snad někdo tvrdit, že někdo, kdo pochází z takové famílie je slušný občan, který by měl být premiérem?
Premiér Andrej Babiš podá do 15. června žalobu na Slovensko k Evropskému soudu pro lidská práva. Řekl to po jmenování předsedou vlády na Pražském hradě. Babiš se dlouhodobě snaží dosáhnout soudního verdiktu, že nebyl vědomým spolupracovníkem komunistické tajné policie StB.
A preto treba voliť smer!!! .. lebo ti dajú omrvinky .. a omrvinky nam predsa vždy stačili.
Skvely argument...
O celoživotní úspory oškubali komunisté obyvatele Československa, když přesně před 65 lety oznámili utajovanou měnovou reformu. „Lidé házeli peníze ve vzteku do kanálů. Po výměně neměli na cestu domů z práce.
Když jsme psali knihu o reformě, napsal nám jeden pamětník, který tehdy dělal v Praze u čističů kanálů. Lidé do nich ve vzteku házeli peníze, za které si čističi kupovali alkohol. Byli věčně opilí. Tak to bylo asi jediné pozitivum.
Rodiče měli krátce po svatbě. Vybrali si peníze ze spořitelny, že si nakoupí věci do nové domácnost. Tím pádem dostali kurz 50:1. Koupili si kastrol a obdivovali jak je krásně kulatý.
Komunisti zničili v 50. letech ekonomiku. Pak okradli lidi o stovky miliard a z toho žili dalších 35 let, než ji zase položili na buben.I přesto jsou někteří schopni napsat ,,zlatí komunisté". To člověk nepochopí.
Co jiného se dalo od komoušů čekat než lež, diktát a vraždění? Tu dobu jsem zažil a nechtěl bych se vrátit. Socializmus nikdy více!
Zasa bude oblizovať metále,ktoré dostane.
Danko však prezradil aj niečo viac. Nie tým, čo povedal, ale tým, čo nepovedal. Z jeho strany nezaznel ani len náznak kritiky Ruska, či odsúdenia objednávky vraždy nepohodlného novinára kritizujúceho Putina a jeho režim. Dankovo kamarátstvo s Kremľom je, zdá sa, hlbšie, než sme si mysleli.
Predstavitelia vládnej moci sa radi ohradzujú, keď sa niekto zo zahraničia vyjadruje k situácii na Slovensku. V takých prípadoch sa ohradzujú a odkazujú, že sme svojprávni a iní sa nemajú miešať do našich záležitostí. Ako nedávno v súvislosti s (ne)vyhostením ruských diplomatov. Danko vyhlásil, že sme svojprávny štát a „nik nám nemá právo čokoľvek diktovať“. No teraz je to práve on, kto kritizuje postup ukrajinskej tajnej služby a poučuje všetkých naokolo.
Lenže Danko nemá najmenšie právo povedať čo len jediné kritické slovko o postupe ukrajinskej tajnej služby pri ochrane novinára Arkadija Babčenka pred nájomnou vraždou. Tá zachránila život novinárovi, ktorý pre kritické postoje voči Putinovi a jeho režimu musel ujsť z Ruska a ruská tajná služba mu šla po krku.
Nič nemení na tom, že Dankovo správanie sa na stupnici vkusu nachádza medzi nechutným a odporným.
Zdvíhať na Ukrajincov prst, že nonono, na ukrajinsko-ruských hraniciach zomierajú ľudia a neradno eskalovať napätie, to sa dotýka hranice politickej perverznosti. Aj kapitán azda vie, že Ukrajinci by radi o vojne zabudli viac, než sa on kedy dopočul.
Ak nevie, zopakujeme: odkedy sa v Kremli rozhodli časť Ukrajiny obsadiť a z časti spraviť územie nikoho, zahynulo vyše desaťtisíc ľudí, štát utrpel nevyčísliteľné hospodárske škody a domovy museli opustiť tri až štyri milióny ľudí.
Danko však o Moskve doteraz nepovedal jediné zlé slovo a nikdy ju neobvinil z eskalácie napätia. Takže, pán predseda, až vás opäť premôže nástojčivá žiadostivosť zaistiť medzinárodný mier, skúste pri klaňačke v dume aspoň opatrne medzi rečou nadhodiť, či by vaši kamaráti zo sankčných zoznamov nezvážili dodržiavanie záväzkov, vypratanie sa z Krymu do Irkutska a vyhlásenie embarga na dovolenky pre vojakov.
V otvorenom liste ste hovorili o pretláčaní respondentov bez expertízy. Stretli ste sa s tým vy osobne?
Raz mi na porade Vahram (Chuguryan, šéf spravodajstva, pozn. redakcie) povedal, že chce, aby v mojej reportáži o slovenskej reakcii na otravu agenta Sergeja Skripaľa vystupoval Eduard Chmelár alebo Ľuboš Blaha. Ja som povedala, že nie, nežiadal to ani editor, a tak sme to ďalej neriešili. K vyhosteniu ruských diplomatov som, samozrejme, mala stanoviská ministerstva či premiéra. Vedenie RTVS hovorí, ako keby sme doteraz v našich reportážach nemali zastúpené všetky strany. Ale my bežne mávame v reportážach celé spektrum názorov. Na druhej strane, sú osoby, ktoré nemajú kredibilitu na to, aby boli nezávislými komentátormi. To sa, samozrejme, netýka Ľuboša Blahu, on ako šéf európskeho výboru je relevantným respondentom k týmto témam. Skôr mám na mysli Eduarda Chmelára či Františka Škvrndu. Návrhy na ich mená sa neustále opakovali, bez pádneho argumentu, prečo by mali byť vo vysielaní.
Vysielali sme PR príspevok o rekordných jackpotoch Tiposu, problémom bola aj reportáž o návšteve známeho ruského šachistu Anatolija Karpova, ktorý prišiel na vianočný šachový turnaj organizovaný Andrejom Dankom. Pôvodne ju vedenie chcelo v spravodajstve, náš editor však povedal, že niečo takéto do spravodajstva nepatrí. Nakoniec to išlo do športu. Reportáž sa začína tým, že Andrej Danko pozval na Slovensko známeho šachistu. Pritom remeselne by asi reportáž o Karpovovi mala začínať Karpovom. Nehovoriac, že reportáž končila synchrónom ministerky školstva Martiny Lubyovej, ktorú podľa mojich informácií musel ísť redaktor nahrávať večer k nej domov, len preto, aby na konci reportáže povedala pomerne banálnu informáciu o tom, že ministerstvo školstva platí šachové krúžky na školách. Takéto indície k nám zo športu chodili viackrát.
O tri hodiny neskôr poslal ďalší mail, v ktorom „pre pripravovaný portál o novinároch hlavného prúdu,“ kládol otázky na súkromie a intímny život reportéra.
Viaceré z informácií, na ktoré sa pýtal, sú zdravotného a rodinného charakteru, ku ktorým nie je možné sa dostať z otvorených zdrojov.
Kočnerov e-mail je prejavom arogancie človeka z mafiánskych zoznamov, reagovala šéfredaktorka SME Beata Balogová. "Jeho naznačovaná snaha zbierať zdravotné a rodinné informácie o novinárovi s cieľom ich zverejnenia je vlastne zastrašovanie. Ide o útok na slobodu tlače,” vyhlásila.
Ale.ako je vlezený Birkomovi v zadnici,strčia mu už len topánky.
Keby autor fotografie vedel,čo za ko.... z jeho syna vyrastie...
Odporúčame