daj link
14:00 21. august
Dubčeka a štyroch čelných proreformných politikov uniesli do Moskvy.
19:00 21. august
Staroměstským námestím v Prahe kráča protestný pochod. Mladí ľudia v čele nesú krvavú štátnu vlajku.
20:30 21. august
Zrážky stále pokračujú.V Košiciach ťažko postrelili 36 ľudí.
21. august - 31. december
Pri okupácii zomrelo do konca roku 1968 až 108 ľudí. Väčšina zomrela pri dopravných nehodách - vojaci nerešpektovali dopravné pravidlá, na tankoch jazdili rýchlo, nezapínali si svetlá, často prechádzali do protismeru. Ďalších 500 ľudí sa ťažko zranilo. Do konca roku 1968 zahynulo 116 okupantov, päť vojakov spáchalo samovraždu.
18. október 1968
Národné zhromaždenie odhlasovalo zmluvu o dočasnom pobyte sovietskych vojsk. Československí politici povolili Sovietom ponechať si v krajine vyše 70-tisíc vojakov, 1220 tankov a 200 lietadiel.
31. december, 1969
Do roku 1969 emigrovalo z Československa vyše 70-tisíc ľudí. Ďalších vyše 100-tisíc obyvateľov utieklo z krajiny do konca roku 1989.
5:00 21. august
Zatkli Dubčeka a ďalších ľudí z vedenia strany a vlády.
7:00 21. august
Sovietski vojaci rozstrieľali fasádu Národného múzea v Prahe. Mysleli si, že útočia na budovu Českého rozhlasu.
7:30 21. august
Vojaci v Prahe strieľajú do ľudí pri Českom rozhlase. Na Vinohradskej triede zomrelo počas okupácie najviac ľudí, až 16. Nákladné auto zrážalo ľudí na ulici, vybuchol tank a horeli budovy
8:30 21. august
V Liberci po streľbe zomrelo 6 ľudí, vojaci začali strieľať bez dôvodu.
11:00 21. august
V Košiciach zomrelo po prejazde vojska sedem ľudí. V Poprade zomiera Josef Bonka po priestrele brucha, v Rožňave Štefan Ciberaj, ktorého zachytil tank.
12:00 21. august
Šesť krajín žiada zvolanie Bezpečnostnej rady OSN. Kanada, Dánsko, Francúzsko, Paraguaj, Veľká Británia a Spojené štáty však už ináč nezasiahnu.
12:30 21. august
Na Šafárikovom námestí pred UK zomreli traja ľudia. Jozef Szvityel, ktorého postrelil ruský vojak do chrbta, zomrel po troch mesiacoch.
18. august
Poradu v Moskve o Československu riadi Brežnev. Krajiny Varšavskej zmluvy rozhodli o vojenskom zásahu.
23.00 20. august
Okupačné vojská obkľúčili Československo a pripravujú sa na nočnú inváziu. Najsilnejšie sovietske a poľské vojská so 70-tisíc vojakmi a 1800 tankami mieria z Poľska. Na juhu Československa sa pripravujú na vpád sovietske, maďarské a bulharské vojská s 40-tisíc vojakmi a 1500 tankami, z nemeckého územia NDR chce prekročiť hranice 35-tisíc sovietskych vojakov a 1300 tankov.
23.00 20. august
Operácia Dunaj bola mimoriadne dobre pripravená a Československo nemalo bez pomoci Západu žiadnu šancu. V prvej fáze prekročilo hranice 165-tisíc vojakov a 4600 tankov na 20 miestach. Pozrite si mapu, ako postupne obsadzovali československé mestá.
3:00 21. august
Sovietski vojaci strieľajú na ľudí v Liberci. Jedného muža trafia do hlavy.
4:15 21. august
V Šulekove a v Topoľníkoch zachytil tank Viktoriu Rybárovú a Alojza Zsigárdiho. Obaja zomreli.
Bajtošova osoba je ako obeť invázie často spochybňovaná, no je evidovaný v oficiálnych dokumentoch augustovej invázie.
Jeho meno z oficiálnej pamätnej tabule vyškrtla počas jednej zo spomienok na obete sestra Miška Hamráka.
Podľa Lazorišáka je však jeho zaradenie do zoznamu obetí opodstatnené.
„Chceli sme, aby došlo k objasneniu súvislostí spred 53 rokov. Aby sme nehovorili o tom, kto má právo byť obeťou a kto nie. Každá obeť je strašná. Bol to brutálny zásah voči občanom suverénneho štátu, pre mňa má každý z príbehov absolútnu hodnotu. Boli to mladí ľudia, v prvých hodinách sa nevedelo, čo sa deje. Niektorí boli len v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. August '68 bol cestou do slepej uličky.“
Čítajte viac: https://kosice.korzar.sme.sk/c/22725373/ludi…
Ľudia hádzali tehly, vojaci strieľali. Košice v auguste 1968 krvácali najviac
Pred 53 rokmi sa mnohí Košičania v noci z 20. na 21. augusta zobudili na výstrely. Prvé sa ozvali už po polnoci.
Metropola východu bola počas invázie vojsk Varšavskej zmluvy najviac zasiahnutým mestom na Slovensku.
„Pretože sovietske jednotky prichádzali z východu a Košičania kládli vojskám aktívny odpor. Na miesto, kde sa staval hotel Slovan, dnes Hilton, sa postavili ľudia a začali prebiehať pouličné potýčky a boje. Hádzali sa zápalné fľaše na prichádzajúcich vojakov. Tí to vnímali ako agresiu a začali strieľať,“ opisuje dobovú situáciu Štefan Lazorišák.
Odhaduje sa, že v prvý deň bolo zastrelených šesť ľudí. Niektorí zomreli na následky zranení až neskôr v nemocnici.
Sporným sa v minulosti ukázalo uvádzanie Jána Bajtoša na tabuli obetí. Išlo o člena Zboru národnej bezpečnosti.
Do jeho chaty v Kavečanoch sa vlámal vojenský zbeh Sovietskej armády, ten naňho z bezprostrednej blízkosti trikrát vystrelil.
O presunoch ČA nič nevieme,lebo všetko bolo tabu.Dokonca ani Obrana lidu o tom nič nepísala.Nič nevieme ani o mimoriadnych udalostiach v armáde.Na vlastné oči sme pri cvičení blízko Hradc Králove v 1978 videli pád stíhačky.Na druhý deň ani zmienka v tlači apod.
Ruskí okupanti sa nebudú presúvať?Dnes je výročie invázie.
Novozélandská premiérka Jacinda Ardernová predĺžila tento týždeň vyhlásený lockdown až do stredy. Šírenie nákazy sa podľa nej ukázalo už aj v iných mestách než v Aucklande, kde sa nedávno objavili prvé prípady po veľmi dlhom čase. Úrady zaznamenali v piatok 11 nových prípadov.
V Sydney predĺžili lockdown až do konca septembra a v najviac zasiahnutých predmestiach zaviedli aj nočný zákaz vychádzania. Štát Nový Južný Wales tiež vyhlásil povinné rúška na všetkých verejných miestach vrátane vonkajších priestorov. Počty nových prípadov koronavírusu stále stúpajú. (bbc)
Odhalenie ďalších štyroch prípadov infekcie v stredu podľa Ardernovej svedčí o tom, že zavedenie lockdownu bolo oprávnené.
Predsedníčka vlády dodala, že stratégia jej vlády vírus úplne eliminovať, a nie len obmedziť jeho šírenie, bude fungovať aj proti nákazlivejšiemu variantu delta.
Nový Zéland sa považuje za jednu z najúspešnejších krajín na svete v súvislosti so zvládnutím pandémie koronavírusu. Krajina od začiatku pandémie zaznamenala len 26 úmrtí, pričom má celkový počet takmer päť miliónov obyvateľov.
Orbán nariadil povinné očkovanie zdravotníkov.
Pre Fica a Pellegriniho je referendum len kampaň, ktorá čerpá z frustrácie covidom utrápeného voliča. Vytvárajú zvukovú clonu, za ktorou zanikajú svedectvá o korupcii, ktoré siahali počas ich vlády na najvyššie miesta.
Diškurz o tom, či je referendom možné ukončiť volebné obdobie, je dôležité pre našu demokraciu . Je správne, že sa k tomu vyjadril Ústavný súd, veď aj preto existuje. Nie ako zotavovňa pre Fica.
Ale je zrejmé, že Ficovi a Pellegrinimu o právny diškurz nejde. Dnes už vyzývajú ľudí na občiansku neposlušnosť, na takú, akú zatracovali, keď boli pri moci.
Parlament môže ústavu pokojne doplniť, príslušný článok o legálnosti rozpustenia parlamentu v referende dokáže napísať aj člen OĽaNO, novela prejde bez odporu a keď po tom koalícia túži, môže rovno vypísať referendum o vlastnej existencii.
Ale ak naozaj nechce vládnuť, bolo by rýchlejšie podať demisiu.
Bývalý šéf finančnej správy Imrecze a podnikateľ Michal Suchoba, ktorí sú obvinení v kauze Mýtnik, vypovedajú aj o úplatkoch, ktoré mali zabezpečiť politickú podporu. A spomínajú aj Petra Pellegriniho.
Odporúčame