Monika Kompaníková-spisovateľka
Boris Kollár nevie nič o živote na vidieku ani o ľuďoch, ktorí tam žijú napriek tomu, že hovorí, že sa s nimi stretáva.
Osud národných parkov má teraz v rukách človek, ktorý trávi svoje dovolenky najčastejšie na jachte niekde v Dubaji, na Floride, na Capri alebo v Tibete, a ak na Slovensku, tak na lyžovačke na Donovaloch alebo v luxusných hoteloch v Tatrách.
Rozhodne ho nestretnete, ako márne hľadá turistické značky na vyrúbaných stromoch či svoje deti roztrúsené po bezútešných svahoch, ktoré po holorube splavila voda. Nemá záujem o prenájom drevenice na lazoch, v ktorej sa kúri drevom, ani o pozorovanie vtákov v mokradiach. Nepotrebuje prekračovať popadané stromy v bezzásahovej zóne ani sledovať sysle v ich prirodzenom prostredí, ani si kúpiť suvenír od miestnej podnikateľky niekde na stanici horskej železničky, ktorú zachránili dobrovoľníci.
