Už pred vyše 600-tisícovou platbou poslalo ministerstvo školstva IT firmám na účty 20 miliónov eur. Za portál, ktorý treba ešte ďalej financovať, prakticky sa nevyužíva, a tak ho musia testovať učitelia, aby sa ho pokúsili priviesť k funkčnému životu.
Za testovanie drahého portálu platili 17 učiteľom asi 10 eur na hodinu v čistom (ministerstvo školstva uvádza sumu 15 eur v hrubom). Testeri z IT firiem Atos a Agemsoft, ktoré portál vyvíjali, dostávali podľa zmluvy za prácu jedného človeka na deň 570 eur bez DPH (čo je približne 71 eur na hodinu). Ministerstvo školstva považuje sumu pre učiteľov za testovanie portálu za adekvátnu.
Cez infožiadosť ministerstvo priznalo, že učiteľov platilo z peňazí, ktoré sa nepoužili na letné školy. V júli na ne vyčlenilo pol milióna eur.
Prečo ministerstvo školstva zaplatilo tento rok ďalších 663-tisíc eur firmám, ktorým už dalo 20 miliónov? A prečo taký drahý portál musia opravovať učitelia?
Ministerstvo školstva by tak malo prísť za IT firmami a povedať: buď nám dáte úplné autorské práva, aby sme sa o ne mohli postarať. Alebo ak nám ich nedáte, tak podpíšeme dodatok k zmluve na dva roky a medzitým spravíme obstarávanie na úplne nový projekt.
Ministerstvo školstva tvrdí, že to chce urobiť. V júni uzavrelo s firmami Atos a Agemsoft dodatok za takmer 663-tisíc eur. Za tieto peniaze si na šesť mesiacov zabezpečilo technickú podporu portálu, ktorú mu môžu poskytnúť len tieto firmy.
Ministerstvo školstva by chcelo počas tohto polroka odstrániť „monopol“ dvoch IT firiem na školský portál. „V spolupráci s ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie plánujeme nájsť riešenie, ako získať majetkové práva (odstránenie tzv. vendor lock-in).“
Prečo vôbec ministerstvo školstva v roku 2015 takú zmluvu uzavrelo? „Tento projekt som neriešil ja ako minister, ani zmluvu som nepodpisoval ja,“ reaguje Juraj Draxler. V tom čase bol ministrom za Smer, ktorý mal v rokoch 2012 – 2016 na tomto poste Dušana Čaploviča (2012 – 2014), potom ho Robert Fico vymenil za Petra Pellegriniho, ktorého však na jeseň 2014 poslal viesť po Pavlovi Paškovi Národnú radu a na ministerstvo nastúpil nestranník Draxler.
Zmluvu na portál Viki nepodpisoval minister, ale Norbert Molnár, vtedajší vedúci služobného úradu. Draxler neodpovedá priamo na to, či považuje zmluvu na Viki za výhodnú pre štát. „Pripomínam však, že daná suma je na štyri roky, nie jednorazovo, výhodnosť by sa dala posúdiť porovnaním s podobnými službami inde na trhu,“ odpovedá.
Keď sa Juraj Hipš dnes pozerá na portál Viki, nedokáže uveriť, že zaň ministerstvo školstva zaplatilo 20 miliónov eur. „Ministerstvo teraz navyše úkoluje učiteľov, aby riešili chyby na portáli, ktorý si kúpilo za obrovské peniaze,“ hovorí Hipš.Išlo o podpis zmlúv výhodných pre firmy a nevýhodné pre štát. Ministerstvo školstva totiž na portál, ktorého vznik zaplatilo a jeho kvalita je slabá, nemá ani majetkové práva. Má licenciu na limitované používanie obsahu na portáli Viki – teda jednotlivé úlohy môže upravovať či distribuovať medzi učiteľov a žiakov. Portál však zostane v rukách súkromných IT firiem. Tie ministerstvu neodovzdajú ani len zdrojový kód portálu. Ak chce ministerstvo robiť akékoľvek zásahy do portálu, musí mať súhlas Na fungovanie portálu bude MŠ potrebovať ľudí, ktorí sa oň postarajú – upravia chyby, aktualizujú softvér, budú riešiť užívateľské problémy. Zdrojový kód však majú súkromné firmy, a tak si údržbu portálu môže ministerstvo donekonečna kupovať len od nich.
Posledné slovo Braňa B.
Opozícia sa chystá 17.novembra protestovať proti vláde.
Poslanec Marček nechce protestovať s futbalovými násilníkmi. Futbalovým násilníkom je to jedno. Andrej Danko nechce protestovať s fašistami. Fašisti chcú protestovať s hocikým. Smer nechce „priprcávať.“
Očakáva sa, že sa všetci stretnú v rovnakom čase na rovnakom mieste.
Peter Pellegrini proti vzniknutej situácii neprotestuje. Nahráva videá, počíta lajky na Facebooku a teší sa na najbližší prieskum volebných preferencií.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) nechce predbiehať debatu o núdzovom stave na rokovaní vlády. Ak by však malo prísť k predĺženiu núdzového stavu, prihovárala by sa za to, aby sa zmenil zákon, ktorý dnes trvanie núdzového stavu obmedzuje na 90 dní.
„Keď je potrebné predĺžiť núdzový stav, prihováram sa za zmenu ústavného zákona tak, aby reflektoval aktuálnu situáciu,“ povedala. „Pandémia, ktorej čelíme, nám prináša novú situáciu, ktorú ústavodarca nepoznal a ani nemal ako poznať v čase, keď prijímal ústavný zákon, ktorý určuje hranice pre núdzový stav.“
Jeho kontakt s novinármi sa obmedzuje na pravidelné vystúpenia vo verejnoprávnom rozhlase, kde každý piatok ráno „poskytne rozhovor“ – bez nepríjemných otázok.
S novinármi kritických médií premiér nekomunikuje vôbec.
Šíria radšej falošné správy. Portál Szabadeuropa.hu napríklad v investigatívnom článku spomína, že verejnoprávna televízia vedome šíri o pandémii klamstvá. Získal vnútroredakčný mail, v ktorom editor vysvetľuje, že informácie musia podávať tak, aby ukázali, že v Maďarsku nie sú také problémy ako v zahraničí.
Aj premiér a predstavitelia vlády pri svojich vystúpeniach vždy zdôrazňujú, že situácia v západnej Európe je oveľa horšia ako v Maďarsku
Krízový štáb máva tlačovky každý deň, tie sa však vysielajú iba online a novinári môžu posielať svoje otázky dopredu.
Či na ne dostanú aj odpoveď, nikto negarantuje.
Vláda ani krízový štáb neinformujú napríklad o tom, koľko pacientov s koronavírusom potrebuje intenzívnu starostlivosť a aký pomer pacientov v jednotlivých regiónoch
Podrobné údaje o šírení vírusu maďarská vláda nezverejňuje. Premiér na tlačovky nechodí a opozícia nemôže v parlamente klásť krízovému štábu otázky.
Nekonečné tlačovky premiéra a ministrov s desiatkami novinárskych otázok, veľké množstvo dát, grafy, mapy a tabuľky – niečo, na čo sme si na Slovensku v súvislosti s koronou v uplynulých mesiacoch zvykli.
V susednom Maďarsku je to úplne inak: novinári dlhodobo zápasia s nedostatkom informácií a vláda informuje verejnosť vo veľmi obmedzenej miere. Verejnoprávne médiá dokonca šíria tendenčné správy o tom, že doma je situácia týkajúca sa pandémie lepšia ako v zahraničí.
Výsledkom je nepresný obraz o aktuálnom stave epidémie.
Vládne opatrenia sa oznamujú aj v druhej vlne na facebookovej stránke premiéra. Orbán vystupuje formou krátkych, niekoľkominútových videonahrávok. Opatrenia oznamuje sám a bez detailných vysvetlení, podrobné pravidlá vychádzajú neskoršie v úradnom vestníku.
Kaliňák zapiera všetko
Aj bussiness s Bašternakom ,aj to že zariadil aby NAKA vystrašila Rybaniča, ktorý zverejnil prevody na jeho účte.
Aj ryžovanie z DPH spolu s Počiatkom a Milanom , aj to že vybavil odstavenie prokurátora Špirka, ktorý bol nebezpečný, lebo sa snažil to vyšetriť.
Aj unos Vietnamca vládnym špeciálom.
Aj to, že ignoroval podanie Jána Kuciaka po vyhražnom telefonáte Kočnera, ktorého ani nepredvolali.
Zapiera všetko. Čo iné mu ostáva?
Vedúci Katedry teórie práva a ústavného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity Marek Káčer si, naopak, myslí, že vláda môže núdzový stav vyhlásiť aj opakovane. „A to dovtedy, kým nepominú dôvody, pre ktoré bol tento stav vyhlásený,“ hovorí.
Slovinský premiér musí poslať druhú gratuláciu.Sochu Melaniji zlikvidujú?
Biden vďaka tomu získal najviac hlasov v histórii prezidentských volieb v USA (takmer 75 miliónov), rekordný počet voličov však prilákal aj Trump. Hlas mu dalo 70,6 milióna ľudí. Žiadny kandidát republikánov doteraz nezískal viac.
Trump sa preto víťazstva nechce vzdať. Krátko predtým, ako Bidena vyhlásili za víťaza, oznámil, že voľby Okrem rekordnej účasti tohtoročné voľby priniesli aj rekordný počet hlasov, ktoré boli odovzdané poštou alebo predčasne. Uprostred pandémie takto volilo takmer 102 miliónov ľudí. Prejavilo sa to tak, že víťaza volieb sme nespoznali v stredu ráno, ako to býva zvykom.
Počítanie trvalo dlhšie práve v tých rozhodujúcich štátoch, no Biden vedel, že sa blíži k víťazstvu, keď sa v stredu namodro zafarbil Wisconsin a po ňom aj Michigan. Istotu, že bude prezidentom, mu prinieslo víťazstvo v rodnej Pensylvánii, kde sa priebežný výsledok zmenil vďaka stovkám tisícov hlasov, ktoré prišli poštou.vyhral on. Napísal to na Twitteri.
Prezidentom USA bude Joe Biden. Čoskoro 78-ročný politik porazil Donalda Trumpa vo voľbách, ktoré obe strany označovali za jedny z najdôležitejších v histórii.
Oficiálne výsledky ešte nie sú, no Bidena za víťaza vyhlásili viaceré médiá vrátane CNN, BBC a agentúry AP. Urobili tak po tom, čo kandidát demokratov získal náskok v Pensylvánii. Po spočítaní zatiaľ poslednej várky hlasov vedie o takmer 34-tisíc hlasov.
Biden sa vďaka tomu cez 270 hlasov v zbore voliteľov a zablokoval Trumpovu potenciálnu cestu k víťazstvu.
Biden má 273 hlasov v zbore voliteľov. Zvíťazil vďaka tomu, že získal štáty, ktoré v roku 2016 nedokázala vyhrať Hillary Clintonová. Okrem Pensylvánie je to aj Wisconsin a Michigan. Vedie aj v Arizone, kde demokrati nezvíťazili od roku 1996 a Georgii, kde naposledy vyhrali v roku 1992.
Voľby však boli omnoho vyrovnanejšie, ako predpovedali prieskumy a ako očakávali demokrati. Jedným z dôvodov je vysoká volebná účasť. Podľa odhadov volilo viac ako 159 miliónov ľudí.
Jednoznačnejší bol senátor Roy Blunt, ktorý Trumpa kritizoval „Nemôžete zastaviť sčítanie v jednom štáte a rozhodnúť sa, že chcete, aby pokračovalo v ďalšom. Možno by ste chceli, aby systém tak fungoval, ale on tak nefunguje,“ povedal Blunt.
McConnell americkým médiám neodpovedal na otázku, čo by urobil, ak by prezident odmietol odísť z úradu. Považuje ju za hypotetickú.
To, že odovzdanie moci napokon prebehne pokojne, si myslí aj Trumpov poradca pre ekonomiku Larry Kudlow. „Toto je úžasná krajina, najlepšia demokracia na svete, riadime sa zásadami právneho štátu, a to urobí aj prezident,“ povedal Kudlow pre pre CNBC.
Trumpove šance sú malé
Mnohí republikáni sa už zmierili s tým, že Trump má len veľmi malú šancu vyhrať. Jeho jedinou nádejou je víťazstvo v Pensylvánii. Biden ho v tomto štáte v piatok predbehol a momentálne vedie o takmer 29-tisíc hlasov.Hlasy, ktoré v Pensylvánii ešte nespočítali, sú z veľkých miest Philadelphia a Pittsburgh , kde sú demokrati veľmi silní.
„Je koniec,“ povedal podľa americkej televízie jeden z poradcov prezidenta. Dodal, že viacerí ľudia z Trumpovho okolia sú nespokojní s tým, ako prezident po voľbách komunikuje. V Bielom dome však zároveň existuje skupina ľudí, ktorí stále hovoria to, čo chce Trump počuť.
Je zvykom, že porazený kandidát verejne uzná výsledok, zagratuluje svojmu súperovi a poďakuje voličom.
Trump sa ešte pred voľbami vyhýbal priamej odpovedi na to, či tak urobí, a jeho reakcie z uplynulých dní nenaznačujú, že by svoj postoj zmenil.
Potvrdzujú to aj ďalšie informácie, ktoré má CNN. Trump vraj svojmu okoliu hovorí, že nemá v pláne uznať porážku a že si na túto príležitosť ani nepripravil prejav. „Je v bojovom mode,“ povedal zdroj americkej televízie.
V Bielom dome sa preto začína diskutovať o tom, kto by mohol Trumpa presvedčiť, aby sa zmieril s porážkou – ak naozaj prehrá. Podľa CNN by to mohla byť jeho dcéra Ivanka alebo zať Jared Kushner.
Odporúčame