V súvislosti s hranolovými grimasami sa mi v pamäti vynorili 2 situácie z pubertálnych čias:
1.Stalo sa,že ma učiteľ vyvolal k tabuli a napriek tomu ,že som niečo aj vedel ,zavesil mi päťku.Aby som mojej triede VI.B ukázal,že mňa až tak hocičo nerozhodí,cestou k lavici som sa uškŕňal pričom najradšej by som toho učiteľa kopol niekam.Podotýkam,že až tak blbo som sa neuškrňal ako hranol,to dokážu len staršie osoby ,ktoré mentálne zostali na úrovni retardovaného puberťáka.
Môžeš sa hranol usmievať koľko chceš,ale s..e ťa to poriadne.Ty rád diskutuješ v rozhlase sám so sebou ,ty sa rád predvádzaš na summitoch EÚ,ty rád vedieš rokovania ,atď a to si práve vďaka slušným ľuďom stratil a ver mi to nie je ešte všetko.
2.V prvej triede na gympli som sa zamiloval do mojej spolužiačky,istý čas sme chodili spolu.Minule som našiel fotky z tej doby a zistil som,že som sa na ňu pozeral s takými istými psími očami ako hranol na troškovú.V 16-tích je to normálne,v 50-ke ďalší dôkaz ment. retardácie.
