Dobré ráno jeseň.
Zem sa hrá na pravdu v bláhovej nádeji, že pri svojom oblete stredom svojho
sveta nejakú objaví.
Hra na čas a ideológiu už dávno z pravdy spravilo len úbohú slúžku.
A tak ju hľadáme v lístí, farbe lesa ,trávi v domnení,že nájdeme odpoveď´ na
zmysel našej príslušnosti k davu.
Strach pred sebou samým , neustále úniky do sveta televíznych seriálov
každodenných póz, keď´sme už dávno zabudli stáť´ a nevieme čo je to mat´vlastnú
tvár stále hrajúc v nejakom komparze odriekajúc text výrobcov hesiel , podľa
pravdy odvekej koho chlieb ješ toho pieseň spievaj. Zbor už dávno vie , že za
pravdu sa platí a tak berie svojich tridsať strieborných v hre na pravdu a
pri veľkolepom autodafé kričí stále to svoje chlieb a hry. Hra na Golgotu ,
ktorá stále platí , pravda je na kríži opľuvaná má dobitú zakrvavenú tvár a je
nahá.
