Vládni činitelia si však protirečia: hovoria o enormnom úspechu plošného testovania a „radostnej“ situácii, no zároveň hovoria o nutnosti predĺžiť núdzový stav, pretože situácia je horšia ako pred zavedením zákazu vychádzania a plošným testovaním. Takéto protirečenie môže ľudí akurát tak pobúriť. Robiť popritom hrobára z každého, kto sa nepridáva k neprimeranej „óde na radosť“, pretože žije nenormálny život, je nedôstojný prejav nemohúcnosti a neovládaného hnevu na vlastné zlyhania.


