Charlie Hebdo – bezvýznamný plátok, ktorý mali už dávno zakázať
Áno, ani sloboda slova nemôže byť bezbrehá, skrátka ako my v Karlovke hovoríme, otál-potál.A potom, každý má nejaké ikony, jeden umelecké, mnohí náboženské, sú jednoducho veriacimi nejakého náboženstva s nejakými idolmi, svätými, tabuizovanými, priam nedotknuteľnými. A ďalší, jednoducho sa začne z toho vysmievať, urážať, čím sa ho dotýka na najcitlivejších vnútorných, duchovných miestach. Možno, že by dokonca zniesol osobnú urážku, ale rozhodne neznesie urážky svojich uctievaných. Nemalo by byť zložité to pochopiť, ak je v človeku aspoň ostrovček empatie. Ale nie, v mene akejsi pomyselnej mantry, že je všetko dovolené, úmyselne znesväcuje to, čo je inému najdrahšie na svete. Drzosť a necitlivosť najvyššieho stupňa. Tak sa začne mstiť, kuje odvetu, čím potupa je väčšia, tým pomsta býva hroznejšia. Začarovaný kruh? Ani nie, len treba ustúpiť od falošnej teorémy, že je všetko dovolené.Ale nato nestačí ani Sorbonna, ani Harvard, či Oxford, ale prostý ľudský cit.