Akosi sa všetko zamotáva. Keď Gorbi rozpúšťal Východ ako
cukor v káve, Západ sa tváril ako mierotvorca, nastane pokoj zbraní, a Fukuyama navrával svetu, že je koniec dejín. Ale zmrvilo sa. Ríša zla sa zmenšila a zreformovala, začal sa výpredaj tých najcennejších vecí zásluhou vodkoholika, až prišiel V. Putin, ktorému to prekážalo, že ľudia nemajú výplaty, že pulty sú prázdne, že všade korupcia a zvoľa. A tak nasadil zubadlo, opraty a pomaly kočíruje tú ruskú kolesku tak, aby aspoň trocha sa kamsi Rusi viezli. Nie je to akurát nastajlované na onen vkus, ale čo už. Ani vodka nie je whiskey, ani kaviár nie je šošovica. A nútiť Rusov k farebnému alkoholu by bola predsa len zbytočnosť. P. Lavrovovi sa nedarí to vysvetliť svojmu americkému kolegovi, ktorý sa však uvzato drží svojho, takže riešenie je v nedohľadne. A akl aj historici tvrdia, že dejiny sa neopakujú, už nie som si tak istý. Nastúpila studená vojna, popretkávaná lokálnymi bojmi ale s nedoziernymi následkami. Sad democracy.
