Áno, smiech sa kamsi vytratil. Sme smutnou krajinou, potiahnutou flórom. V ľuďoch rastie nevraživosť, dokonca i v maličkostiach. V drevenom stánku som si objednal červenú malinovku. Vonku pieklo, tak si sadnem v ľudoprázdnej miestnosti. Pozerám, leje mi do platového kelímku. Prečo do plastu? -pýtam sa normálnym hlasom. Vy sa to ako pýtate? podráždene mi odvetil protiotázkou. Nuž preto, lebo si sadnem dnu, tak prosím, nalejte mi to do skla.Až potom sa zbadal, možno si všimol, že mám paličku pri chôdzi, na tvári pot a vek pokročilého dôchodcu. Po vypití som pohár položil mu na nálevný pult, poďakoval, a on konečne zvľúdnil a poďakoval tiež.
Jednou z najväčších slabín Slovákov je komunikácia, či už verbálna, alebo obrazová. Na pošte na otázku vám neodpovedia, ale prstom ukážu na viacriadkovú tabuľu. Prosím, ďakujem, buďte taký láskavý, etc. chýbajú v našom slovníku veľmi často, pričom v cudzine sú to tie najbežnejšie frázy. Slovák a poslúžiť- hotové muky!
No niet pravidla bez výnimky.
