Spomienky na mladosť a"propagandu"
Mladosť a propagandu zažili sme všetci. My starší socialisticko-komunistickú, mladí tú kapitalistickú. V propagande ako vieme nejde o pravdu, ale o jej premaľúvanie režimu na ružovo. Zažil som, ako otcovi s ujom po 1948 skasírovali malú autodielničku, ujčekovi obuvnícke stroje, krstnému brali vinohrady do družstva.Neniesli to ľahko, často si zanadávali, ale nebola to žlč, skôr strata osobných možností. Otec s ujom sa zamestnali v štátnych firmách ako vodiči, dokonca sme dostali domovnícky byt, ujo pracoval na pošte, teta doma, ale dokázali vychovať "za tej biedy" šesť detí i vyštudovať, ujček-bolo jedno, bol ešte z R-U staručký a nevládny. S bratom máme VŠ a dosiahli sme slušné postavenie, ba ja dokonca, som hrdý nato, že som bol tajomníkom bratislavských vysokoškolákov a viedol som prvú univerzitnú delegáciu do západonemeckého Tübingenu nadviazať družbu.1966.
Každý režim má svoju ideológiu a propagandu. Tá soc., kom., zo 60-tych rokov, bola rozhodne bližšie pravde ako tá dnešná.