Úvodom chcem vyjadriť, že ani v najmenšom netrpím hungarofóbiou. Roky som bol v kontakte s Maďarmi, kde ma často zarazila jedna vec. Nedokážu dodržať slovo, na rozdiel "en bloc" od Západoeurópanov a s prižmúrením pol očka i nás.Nejdem uvádzať konkrétne príklady našich maď.-slov.,politikov, nebolo by to správne exemplum.(Naši rovnaký status/. Veľkej väčšine Maďarov musel zostať v genóme stepný kód, ktorý ich pohotovo adaptuje na každú novú situáciu. A hoci mali v juhoruských stepiach menšie organizované spoločenstvo ( akýsi zárodok kráľovstva, štátu/, pre obživu boli nútení kočovať so stádami po šírošírych pastvinách, kde každá zastávka znamenala zmenené pomery.Ergo vulgo, čo platilo včera a predvčera dnes už neplatilo( iné traviny, iný prístup k vode, iné poveternostné podmienky a pod./ Takže členovia kmeňov brali ako samozrejmé, že decídne
povely náčelníkov dnes, popierali včerajšie. Prežiť, to bol najvyšší zákon, nie rigidne sa držať vypovedaného slova, takže-musíme s tým počítať.


