K Maďarsku sa neľahko vyjadruje, predsa v mnohých z nás pretrvávajú rezíduá, či si to priznáme alebo nie. Mnohí majú radosť, že Maďari dostali po frňáku, ale čo na nich je veľmi rozdielne od nás, nechodia prikrčení po Bruseli. A to pre nás, malé národy, v zovretí finančných mocností, nie je málo. Naše vlády, spomínam najmä na Mečiarovu, keď bola bombardovaná, bránila sa nešikovne, a aj to len doma. (samozrejme nešlo vtedy o Brusel, ale o "epicentrá strážcov demokracie, ľudských práv etc."/ Nevzala odvahu dať ráznu odpoveď, a je irelevantné, či bola v práve, alebo nie. Tie problémy vyrábali naši bonzáci, ktorým veľmi radi popriali na Západe sluchu, aby si mohli beztrestne do Slovenska kopnúť v " mene slobody tlače, prejavu, ľudskoprávnych záležitostí a pod. A čo vo všeobecnosti malé štáty EÚ by sa mali podujať - pozrieť sa na zúbky tým silným a veľkým. V akých podmienkach a právach žijú menšiny v predmestiach Paríža, ako sa dodržiavajú práva bežných občanov na súdoch, diskriminácie?


