Tak garnitúra na pokračovanie a do nemoty. Považujem už za zbytočné márnenie času komentovať Ing. Fígľa. Čakám vetu: Angažovanie sa v kauze VSŽ , keď som bol vo vláde, bolo nedomyslené a krátkozraké.
Tak garnitúra na pokračovanie a do nemoty. Považujem už za zbytočné márnenie času komentovať Ing. Fígľa. Čakám vetu: Angažovanie sa v kauze VSŽ , keď som bol vo vláde, bolo nedomyslené a krátkozraké.
Je dojemné, ako sa páni Rychlík a Ježek manipulatívne zmocňujú otázky rozpadu ČSFR. Česi sa naň chystali už od Novembra 1989, lebo správne tipovali, že v zmenených pomeroch budú Slováci chcieť oddelenie. Trojročný náskok bol náležite využitý, každý to dobre vie, a najmä uvedení páni. To mútenie vody a ťahanie motúzov popod nos je len maskovacím manevrom, aby už spomenutý Čierny Peter ostal v našich rukách, a najmä pred zahraničím. Slovenská garnitúra na čele s Vladimírom M. riešila mocenské vzťahy, po oddelení všetka česť v šialenom tempe menu, štátoprávne otázky, ale na sofistiku nemali čas ani predtým ani potom. Výsledok - je najtajnejšie číslo čistej finančnej straty Slovenska. ( Zo Slovákov ho ale vedel bankár Ing. Valach/. Páni J a R si nájdu čas, aby blogovali na Pravde. Vďaka za čas a námahu. Nemám obavy, že predsa len po nejakom desaťročí, a to napriek mohutným skartáciám, vyjde celá pravda najavo.Celkom v tóne slov. blogov? Nevedno. Rozhodne nebude v tóne R a J.
Priberme ešte feudalizmus, aby sme to mali pohromade: Teda za feudalizmu vládol kráľ, vysoká šľachta, cirkev. Za kapitalizmu vládol prezident zvolený za peniaze kapitalistov, spolu s ministrami(nominácie kapitalistov/, teda vládou, "demokraticky zvolenou." Za socializmu vládol u nás prezident zvolený "socialistickou demokraciou," navrhnutý jednou stranou a povinne odovzdanými hlasmi. Spôsob sa postupne menil, od diktátorsko-proletárskeho, cez liberálno-socialisticko-demokratizujúceho, znova po tuhší normalizujúci. Na začiatku boli i fyzicky ľudské obete, na konci obete diskreditácie a spoločenského útlaku, čo postihnutí riešili emigráciou , zámenou za fyzickú prácu, alebo riskantnými ilegálnymi útekmi(znova fyzické obete/. Prečo na začiatku a na konci ? Najvyšší komunisti to robili zo s t r a c h u. O systém, a o seba, lebo sa stotožnili so systémom. Ostrú kritiku a návrhy brali ako subverziu socializmu. Boli to len údržbári a prevádzkári, potrebujeme Marxa, Engelsa,Lenina 21.st.
Samozrejme, že politici to vedeli. Ale mne ide o to, že prostým občanom Česka sme nemali možnosť to vysvetliť. Všimnite si, ako v ČT sa vyhýbajú ako čert krížu pozvaniu Slovákov, okrem Šimečka, Gála atď. Pred pospolitou verejnosťou chcú nám navždy ponechať Čierneho Petra za rozdelenie. A nadovšetko pred zahraničím.
Vítajme snahu SNS o navrátenie majetku. Nedá sa to zlomiť na kolene, lebo ide aj o VSŽ, Mochovce
etc. Vláda p. Fica nie je taká silná, musí rešpektovať žralokov, ktorí jej kafrajú do všetkého. Ostáva mu ťažšia cesta, postupne hádzať kocky na stôl a za mohutnej podpory verejnosti. Ale pozor: Ako ľahko a za značného záujmu sa EmDzé a Í Em predali, tak teraz si treba trikrát rozmyslieť, čo, začo, a načo pokúsiť sa kúpiť späť. Naše vlády jednajú v skratoch už od Mečiara, cez Dz až po Er Ef. Skočia na každý špek, takže u záp. investorov ich a nás majú za blbcov. Máme mladých vyštudovaných ekonómov, ktorých najväčšou prednosťou sú slušivé obleky a gél vo vlasoch. A pardón ešte táranie podľa najnovších ek. webov. Keď som dnes počul eu. poslanca V. Maňku o tom, že Slovensko dosahuje 72 percent ND
priemeru EÚ, tak je vidno, že prilepením nohavíc na stoličku v Bruseli sa dá stratiť zdravý rozum. Z týchto
percent má Slovensko nanajvýš 20-30. Tých 40 tečie preč, bez daní. Preto máme HR
Petr Pithart je jedným z malej hŕstky českých intelektuálov a politikov, ktorý sa snažil nejako to s nami narovnať. S dvojdomčekom ho predovšetkým vysmiali doma a aj na Slovensku nenašiel veľa pochopenia. Čo ma najviac zarážalo pri situáciipomaly ústiacej do rozdelenia, že z českej intelektuálskej scény nikto sa neodvolával na česko-slovenskú vzájomnosť, ktorú tak hojne propagovali mnohí tu i tam. Ba naopak, herca Rudolfa H. podražďovalo veľa slovenčiny vo federálnom parlamente, keď som sa spýtal spisovateľa Vaculíka, prečo sú ataky na Slovákov kvôli snahe o osamostatnenie, povedal mi, že nás to aspoň podporí doviesť to do konca. A prečo rozdelenie sa dialo v štýle "Ať táhnou?" Už sme nejavili ochotu "pomáhat jim žít!" (citát mamy Češky, na otázku svojej dcérky, pozerajúc na našu rodinu: Mami, a kdo jsou ti Slováci ? " (rekreácia v Česku/. Nechceli sme byť len dodavateľmi druhotných surovín, nechceli sme realizovať zahraničný predaj len cez Prahu atď. A Čechom dodnes nedošlo prečo?
Spor okolo VSŽ, taký typiš slovenský. Míňať teraz energiu nato, čo bolo, terazky je blbosť.
Premiér by mal s našimi žralokmi poplávať, aby pripadli späť do našich rúk spolu so štátom. Doteraz na zamestnanosť padlo pre zahr. invest. miliardy, ktorí s nami točia ako chcú. Finito! Štát je dobrý vlastník, ak má dobré vedenie v podniku( Francúzi, Taliani/. Ak by VSŽ nemali daňové prázdniny, ale platili daň zo zisku as usuel in EÚ, tak by bolo podstatne viac peňazí na všetko, vrátane deficitu. VSŽ sú HODNOTA, cenná min. v str. Európe a podľa toho sa treba i správať a nepodliezať pod stôl, kde sedia Mr. and Herren, und so weiter. Tých komplexov slovenských sa treba raz a navždy zbaviť, vrátiť sa k "uhorskému" JA PÁN, TY PÁN ! Predať majer, manufaktúru, len aby mali obyvatelia Slovenska kde robotovať za žobrácke mzdy, to je neodpustiteľná hlúposť !! Naši ľudia sa vyrovnajú v práci minimálne západoeur. pracovníkom, tak si zaslúžia i také mzdy a podmienky. Vláda a odbory AT START !
Pali Kaplanovie prešiel za posledné, povedzme dva roky Premenou ako u Kafku. Predtým bola pravica nedotknuteľná, nóó teraz pripúšťa jej nedostatky ako nesúdržnosť, nekoncepciu a slabé obsadenie(dôch. reforma/, široká neobľúbenosť. Na strane druhej hoci premiér má formálne silný mandát z volieb, jeho skutočná sila v dôsledku domácich a zahr. korporácií poklesla. Tie presadili viaceré min. nominácie, ktoré by ináč nebral. O sumách na ODVOD a PREFINANCOVANIE, nato je už malý pán,aby to znemožnil. Minimálne by to tak išlo i za EmDzé. Do PPaláca je ešte primladý, dúfam , že i rozumný, že to prenechá nadstraníckemu kandidátovi napr. expredsedovi SAV Štefanovi Lubymu. Čo sa týka selektívnej pamäti, Pali, máš (máte/ ju i Vy. Škoda pripomínať, čo všetko si v ochvátení popísal, a ukázalo sa ako nepravda. Premiér by mal nadovšetko vybrať veľké, stredné podniky pod drobnohľad, pomôcť im do slov. rúk, neodvodovať, ale rozumne zdaniť.Podporiť malých pod., str. triedu, kontr. objemy predaja.
Predovšetkým, prepáčte odborárski bossovia, či v školstve, či iní, ale to, ako zabezpečujete štrajky, svedčí o tom, že ste chýbali na hodinách dejepisu, a ak aj, tak ste sa nedovzdelali. Prvá "odborárska" organizácia na našom území bola štiavnická Bratská pokladnica, kam zo svojho skromného príjmu odovzdávali istú čiastku baníci, aby v prípade nešťastia, či štrajku mohli mať z čoho žiť. Vy a Vaši predchodcovia majetok v hodnote , odhadujem cca 20- 40 miliárd korún ste rozpredali, peniaze miesto do rezervných fondov išli kade-tade, takže dnes ak chce pán učiteľ s pani kolegyňou štrajkovať, musí sa pozrieť do peňaženky, či do domácej kasičky. Či má na deň, na dva, nebodaj na ďalších pár dní. Peniaze mali i predchodcovia dnešných odborov, britské trade-uniony, takže sanovali robotníkov, aby mali z čoho žiť počas štrajku s rodinami. Bez "odborárskych" peňazí sú štrajky iba hádzaním pleskáčových kamienkov po hladine.
Ak ste za 20 rokov nato neprišli, tak demisie, aby štrajky boli O.K.
Družicovým systémom by sa odsledovali pokusy o ilegálne prevozy, ktorým by bránila v krajnom prípade domobrana. Zároveň by NWO napomáhala budovaniu domáceho národného hospodárstva podľa špecifických podmienok toho, ktorého štátu. Nebola by potom potrebná zahraničná pomoc, na ktorej sa nabaľuje domáca administratíva a armáda. Ak dokázal Izrael na časti púšte vybudovať kvitnúce poľnohospodárstvo, môžu to dokázať i ďalšie štáty s podobnými prírodnými podmienkami a expertami.
Veľmi dôležitým výborom, by bol kultúrny. Organizoval by kultúrne výmeny umeleckých výstav, filmov, divadiel, literárnych festivalov účastníckych krajín na nekomerčnej báze(komerčné len pokrytie nevyhnutných nákladov/, ktoré by prispievali k odstraňovaniu predsudkov medzi štátmi, ideológiami a rasami. Napr. nech mi Berlínčania prepáčia, ale lepšie poznajú hudbu z Hawaia a tanečnice z Bali ako tanečnice z Lúčnice a naše kroje. V SR hučí songs in american, ale treba i francais,deutsch,italiano, russkije pesenki.
Betonárka? A načo, nemáme ho v Bratislave dosť? Veď BA na rozptyl najmä bytovej výstavby využíva pozemky od centra na všetky strany až do 30 km-vzdialenosti. Túto megalomániu treba zastaviť, z Bratislavy nebude nikdy METROPOLA á la Paríž, Berlín, no troška ako Budapešť. Prizrime sa, je to naša milá, pre gebürtige Bratislavaer-Pressburger, gubernička so všetkými svojimi kladmi a zápormi. A pre priemyselnú výrobu ? Hrozí nám nejaká nová ? Tak adaptovať ešte zvyšky budov zo socializmu a fertig Mariška! A administratívnych prázdnych budov ,a to nových , je dosť. Ale čo navrhujem, je postavenie budovy pre NWO- NEW WORLD ORGANISATION, ktorá by bola predovšetkým organizáciou malých a stredného rozsahu štátov, lebo OSN nedostatočne zastupuje ich záujmy. Centrum by bolo v BA, príslušné ďalšie orgány by mali sídlo v Budapešti a vo Viedni. Na riešenie konfliktov by boli vysielané
neozbrojené misie, ale s obrovskou hospodárskou právomocou, napr. okamžité zastavenie finančných operácií.
A keďže ako vraví staré uhorské príslovie, nemému decku ani vlastná matka nerozumie, OZVIME SA
ZO SLOVENSKA. PÍŠME p. BARROSOVI, EURÓPSKEJ KOMISII, VAN ROMPUYOVI, PANI MONIKE
BEŇOVEJ-FLAŠÍKOVEJ O MZDÁCH, DOCHODKOCH, ŽIVOTE NA SLOVENSKU. A p. premiéra Fica
prosím a žiadam, aby ich pozval na Slovensko, ale nielen na večeru s ním, či s p. prezidentom, ale na stretnutie s občanmi, či už v Bratislave alebo hocikde inde. Nech bližšie v pár dňoch nás spoznajú,
naše problémy, i naše drobné radosti i strasti, aby ich nepoznali iba zo správ, papierov ale live. i keď je nás iba 5 miliónov, sme súčasťou EÚ tak ako "veľkí," Nemecko, Francúzsko, GB. Lebo v opačnom prípade je to v štýle ako predtým, že sme si boli všetci rovní, ale niektorí boli rovnejší!!
Ak dikcia EK smeruje k tomu, aby dôchodcovia zo Slovenska, nech už užívajú slovenský dôchodok kdekoľvek na svete, poberali i vianočný, tak je to rozhodnutie správne. Napokon nebude ich veľa, keď naša kasa znáša tie stomiliónové predražené tendre, tak tých, odhadujem pár tisíc dôchodcov unesie. Ale keď už sa dostala do fókusu otázka slovenských dôchodkov a dôchodcov, je to vítaná príležitosť pre našich volených zástupcov v Európskom parlamente(bezohľadu na str. príslušnosť/ predložiť komplexný materiál o postavení dôchodcov a ich dôchodcovských príjmoch. Apelujem na p. Dr. Moniku Beňovú-Flašíkovú, a ďalších , aby urýchlene predložili materiál, ako z európskych fondov prilepšiť hlboko poddimenzované dôchodky na Slovensku.Treba vychádzať nielen z porovnania hornej polovice prosperujúcejších e. štátov, ale i z toho, že EÚ predáva na Slovensku v e. a sv. cenách, čo považuje za trhové a správne, ale mzdy a dôchodky sú n e t r h o v é a NEEURÓPSKE. Vie to EK i Barroso-čo je
smutno-drzé!
Áno, vravím príspevku a jeho autorovi. O úlohe osobnosti v dejinách sa toho popísalo hodne, masy sú masy a osobnosti sú tí, ktorí udávajú ciele, spôsoby a tempo.A teraz, viem, že okrídlené KEBY: ale ak
by miesto gerontov v 70-80rokoch ZSSR viedli osobnosti á la Putin, nemuselo by prísť k depolarizácii sveta a intronizácii jedinej SPRÁVNEJ DEMOKRACIE NA SVETE. Gorbi urobil výpredaj v akciovej cene, čo teraz celý Východ krvavo platí. Reagan uzbrojil Rusko a Východ, ale dnes Rusko sa pod Putinom stavia opäť na nohy, čo je neprežuteľné pre Západ a najmä USA. Čím ďalej, tým viacej sa odhaľuje skutočná ríša zla, semenište vojnových zásahov, konfliktov, politického a vojenského nátlaku.
Samozrejme RUsko má problémy, a nemalé.Ale nepotrebuje tútorov, ktorí by radi zavádzali poriadky
od zeleného stola. Bez znalostí o krajine, bez pochopenia jej ducha a ľudí, bez tradícií, tak ako
sa to snažia vo fúre krajín, ale s biednymi výsledkami za cenu astronomického deficitu, čo platí celý svet.
Slovenský hospodársky amaterizmus na každom kroku. Pri založení firmy miesto veľkých stimulov má investor zložiť istú kauciu do banky, ktorá v prípade náhleho krachu poslúži napr. na vyplatenie zadržaných miest, likvidáciu prevádzky, ekologických škôd a pod. Veď, keď príde sem investor a vidí prosebné nesebavedomé oči, žobroniace o prácu, jeho zakomplexované ego dostane turbodúchadlo a za pár dní sa správa sebavedomejšie ako Matúš Čák v stredoveku. Investori sem nemôžu chodiť ako na promenádu, treba sa k nim správať podľa latinského pevne vo veci, jemne v spôsobe! A potom, načo máme MH, treba preverovať kto sem prichádza, aké je jeho finančné pozadie. Samozrejme, že sú to diskrétne informácie, niekedy ich treba i zaplatiť. Ale lepšie, ako keď sa po chvíli zbalí, nevyplatí a zamestnancom zostanú oči pre plač. Naše MH je kolos, tak ak máme totálnu prevahu súkr. podnikania, tak toto majú mať za úlohu, nie robiť štatistiky.A prísť na kontrolu, podmienky, spokojnosť ľudí -úloha MH!
Prsatice a holoriťky sú v médiách len zástupný problém. Ich hlavnou úlohou je na titulných stranách upútať a predávať. To vieme všetci. V takejto miere sa však v tzv. bežnej západnej tlači nevyskytujú. Slúžia nato iné formáty a obsahy. Čo vidím za najväčšie negatívum najmä slovenskej tlače, v menšej českej, že ich úroveň, a to sa podržme, klesla i proti bývalej spred roka 1989. Prečo? Ak si v nich odmyslíme povinnú ideologickú jazdu pred a po zjazdoch (KSČ,KSS, odbory, KSSZ tak bola všestrannejšia. V utorok a štvrtok v Pravde bola veľká strana kultúry, recenzie kníh, výstav, koncertov. Zahranično-politické reportáže priamo z miesta napr. M. Rusko, D. Kerný, nie poopisované z webu,
ba v 80-roch i literárna kritika, výročia spisovateľov a najmä podvaly-fejtóny, o zaujímavých ľuďoch, udalostiach a pod. A sem tam i perovka, reprodukcia. Vo vnútre- reportáže, samozrejme boli predovšetkým o úspešných JRD, podnikoch a pod., ale veď to je dnešné pozitívne myslenie, nie?
Každých dvadsať rokov začíname odznova. Zjavia sa noví tribúni, ZVESTOVATELIA DOBRA pod ochranou mocných (ale nemocných/, ktorí sa chopia vesla i kormidla, aby nás zaviedli znova, v 20. storočí minimálne trikrát do rozbúrených vôd, takže Česi a Slováci sa prinajmenšom okúpu, ale dravá voda im zoberie všetku, batožinu, peňaženky etc. A sme nepoučiteľní v tom, že hoci im z očí už pri prvých vystúpeniach nič dobré nekuká, sadáme ako omámení do tej loďky, veriac lodivodom. A trpkú skúsenosť nedokážeme zdeliť svojim deťom, ani vnukom, OPAKUJÚ NAŠE CHYBY. Len v chybách držíme KONTINUITU, DOBRÉ IDÚ OKNOM.V Novembri sme si mysleli, že
k starým výhodám priradíme novšie. Výsledok poznáme: staré sme nenávratne stratili a o nové
často odrobinky musíme urputne bojovať! Ten slogan o pomarančoch, cestovaní a slobode je demagógiou, ale stokrát opakovanou. Pomaranče boli vzácnejšie, cestovanie na Z.tiež (podľa devíz/
áno, nie pre všetkých, SLOBODA I JEJ LIMITY PLATILI VTEDY I TERAZ.
Poľnohospodárstvo je príklad za všetky ostatné, ako nesebavedomé Slovensko s nesebavedomými občanmi, ale s nadpriemerne rafinovanými politikmi, dokáže prísť o skyvu chleba a kus slaniny. Tak ako
Veľký November bol hrou pre nich, tak rozbitie družstiev bolo sofistikovanou hrou, ktorá môže vyústiť v drámu, to jest nedostatok vlastných potravín. A šlo to ako na povrázku, padli prosperujúce JRD, ŠM, padli ZÁRESY ( pestovanie kvetov/ pod egidou vrátiť ľuďom, reštituovať. Samozrejme viacerí sa toho chytili, ale už s poľnohospodárstvom nemali roky nič spoločné. Tak to za babku predávali, prípadne prenajímali. Ale kapacita pestovania za dva-tri roky či už plodín, alebo zvierat rapídne poklesla. A ako vraví Pitkin od bendžistu Mládka : VO TO ŠLO.!! Takže v Československu vznikol TRH, DOPYT, a
nakráčali po červenom koberci REŤAZCE. A než sa Slováci a Česi poobzerali, ony začali diktovať, čo od domácich zoberú, čo nie a najmä za akú cenu. A VO TO ŠLO-podruhýkrát! ŽIAĽ, SME NEPOUČITEĽNÍ!
Tá posledná veta, všakže? Je natoľko pravdivá, že Vás uráža ? Dokonalá spravodlivosť nebude nikdy,
pokusy skrachovali (Fourier, Owen/. Ale približovať sa k nej možno, rad severských štátov to už dokázalo a dokazuje, a ani nemuseli šermovať socializmom a komunizmom.
Em Dzu je klasickým prípadom slovenského politika. Najprv ochvátený svojou ideou (nezriedka i správnou/ vyrobí penu do výšky Empire Slovak Building. A posadí sa na ňu. Výsledok - už pozerá na svojich ľudkov voličov z takej výšky, že ich problémy sú zanedbateľné s tým, čo mu kladie SVET A EURÓPA A NATO - ani sa nepýta čo ZATO! Lenže pena potvora pomaly sadá, prísediaci sú čoraz menej spokojní, všetko sa nedarí
ex offo získať. Najviac pri ňom boli spokojní FÚKAČI PENY, najmenej tí, ktorí mu kolíkovali miesto. A keďže v zmätku začne švindľovať, karty raz z rukáva, raz spod stola, raz od spoluhráča, prestáva mať prehľad. A to sa v kartách a ani v politike neodpúšťa. Dostáva sa do zásadného rozporu s pravidlami hry a opozičnou dvojicou. A tá ho vychytáva a odchytáva, kontruje a kompromituje. A pena po dlhom čase predsa len roztaje, z HRÁČA sa stáva len hráč, sediaci už len v kaluži. Dokonca zlé jazyky šíria čosi
o zdroji tej mokrej kaluži. A čo je jeho najväčšou chybou? BEZ SEBAREFLEXIE
Odporúčame