ĎURO-NAS RAŤ na také prognózy, ale fakt tí naši dôchodcovia žijú si nad pomery. Skoro každý tretí deň
sa trepú do obchodu kúpiť si pár rožkov, liter mlieka a na nedeľu mäsovú konzervu pre psov. Na porazenie,
a nechcú a nechcú sa uskromniť, prispieť na šetrenie v štátnom rozpočte. Niektorí dokonca si idú dať vytrhnúť posledný zub za 24 E, miesto toho aby si ho uviazali ako v mladosti za komunizmu o kľučku a počkali kým niekto vtrhne. A tá bezohľadnosť, že v zime si nechajú jeden pustený radiátor v izbe akoby
nemali dosť diek a perinu po rodičoch. Takto veru nesplníme domáce úlohy starostlivej bruselskej matky.
Nečudujme sa že sa z nej stala pre nás macocha. Tam pokuta, hentam kľačať do kúta, hja, poslúchať musí. slovenská chudoba. A pekne ako mamka Pôstková, každý mesiac do banky vracať na dlhy štátu,
( nášho i cudzích) lebo ináč vyjdeme na bubon. Na ten slobodný a demokratický !


