Ale veď o to, po dvoch , troch rokoch ASR išlo. Znefunkčniť, schopných postupne vyhádzať, miesto veliteľských skúseností dosadiť štábne krysy. Armáda mala zo začiatku najvyššiu dôveryhodnosť u obyvateľstva. Proces nenastal vôbec náhodou. Potom zavládli módni ministri- nevojaci, a išlo to samospádom. Venovali sa rozpredajú vojenského majetku miesto stupňovania technickej a bojovej úrovne vojenskej techniky. Dotiahli to k takej dokonalosti, že vyradeným dôstojníkom v zálohe, podávali o tom dokument cez mriežky na vojenských správach. Nezaslúžili si ani zhromaždenie, nejaký ďakovný prejav a pohárik vína. A to do toho dňa, v prípade mimoriadnej situácie museli byť pripravení položiť i svoje životy. Skvelý príklad už s l o v e n s k e j armády pre mladú generáciu.


