Fico a Kiska to sú dva politické príbehy, dosť príznačné pre slovenský oškvarok. Kiska za pomoci cudzích predátorov a zmanipulovaním, ako vždy, značnej časti voličov sa stal prezidentom. Vďaka zadaniu okamžite nasadol na protinárodnú vlnu, utlmujúcu slovenské povedomie a v predklone vychádzal všetkým prozápadným prianiam. Bývalý premiér Fico mi pripomína známeho rytiera Dona Quiotta, ktorý síce nesmierne statočne, ale bojoval s veternými mlynmi. Najprv ako oprostený od záväzkov voči oligarchom, mohol vystupovať nezávisle, ale postupom času a príslušníkov svojich vlád sa zaplietol do osídiel. Nakoniec oligarchovia mu nominovali vládu, nie on. Sklamaný, kandidoval za prezidenta. Ešte viac sklamaný neprešiel, lebo voliči to považovali za útek. Dnes, síce poriadne znechutený, ale v politicky najlepšom veku, nevie čoho by sa chopil. Je frustrovaný, jeho najväčší politický supporter padol s ním. Takže otázka - čo s načatým dňom a večerom?