Hlupák neznáša oponenta. (Írske príslovie)
Rozumný človek napadne nesprávny názor, hlupák jeho autora. (Kurt Tackman)
No neviem, či by to pomohlo. Pri vynaliezavosti niektorých ľudí by mohli začať importovať jednorukých z Číny ako biele kone. :-)
Keď ide o zdravie, končí každá sranda. Preto je to s úplatkami v zdravotníctve tak zlé. Viniť zúfalého pacienta za to, že sa chytá poslednej slamky je nemorálne.
Úplatkárstvo má živnú pôdu všade, kde to nefunguje normálne. V oblasti zdravotníctva je to aj pozostatok minulého režimu. Bolo to v ľuďoch hlboko zakorenené, pánu doktorovi dávali aj posledné. Po 89-tom sa v tejto oblasti nič nezlepšilo, skôr naopak. Keďže lekári odchádzajú do zahraničia, niektorí do politiky,chorých a starých pribúda, lekári sú preťažení.
Po medializovaných kauzách, keď ani pri spolupráci s políciou sa branie úplatku nepodarilo dokázať si ľudia dobre rozmyslia, či majú lekára udať. Pretože tu neide len o peniaze, ale doslova o život.
Kurz, ktorý bol odvodený od zlatej parity našej meny, štát skryte upravoval koeficientmi na úroveň, ktorá mala vyjadrovať, koľko národné hospodárstvo stojí získanie devíz exportom tovaru. Horší exportéri boli dotovaní zo štátneho rozpočtu. Prirážkami upravovalo Československo kurz voľne vymeniteľných mien na úroveň reprodukčných nákladov na získanie týchto mien. Nízka produktivita práce a vývoj cien a kurzov, nezodpovedajúci rovnovážnemu stavu sa upravoval tak, aby vývoz do krajín s voľne vymeniteľnou menou fungoval aj za cenu predaja za ceny nepokrývajúce ani náklady na výrobu. Absolútny nedostatok konvertibilného tovaru pre vyspelé zahraničné trhy nútil Československo hľadať záujemcov o svoju produkciu v rozvojových krajinách. (HN - Ľuboš Pavelka)
Oficiálny kurz koruny, ktorý vychádzal z pomerov zlatých obsahov porovnávaných mien, neprihliadal k skutočnostiam určujúcim reálnu a rovnovážnu úroveň kurzu. Pokiaľ sa nemenili zlaté obsahy mien, nemenil sa ani kurz Kčs k týmto menám. Vo vzťahu k USD sa oficiálny kurz od roku 1953 až do roku 1971 vôbec nehýbal. Po roku 1971, kedy došlo k prvej povojnovej devalvácii amerického dolára, si koruna oficiálne polepšila na 6,63 Kčs a druhou devalváciou v roku 1973 dokonca na 5,92 Kčs! Čo na tom, že československí turisti cestujúci v roku 1968 cez pootvorené hranice na Západ platili za nedostatkový dolár na čiernom trhu až 50 Kčs.
Krija, už sa miešaš aj do ekonomiky? Ostaň len pekne pri svojich nezmyselných konšpiračných teóriach, na tom sa dá aspoň zasmiať.
Stanovenie kurzu koruny bolo na základe zlatého obsahu Kčs. Zlatý obsah bol určený od 1. 6. 1953 na 0,123426 gramu čistého zlata. Zároveň bol pevne stanovený kurz k sovietskemu rubľu. Pre kurzovú politiku to znamenalo, že v prípade zmeny zlatého obsahu rubľa je nevyhnutné zmeniť aj zákon upravujúci stanovenie kurzu Kčs. To sa stalo 1. 1. 1961 (ďalšia peňažná reforma v ZSSR), kedy sa zlatý obsah rubľa zvýšil z 0,222168 na 0,987412 gramu rýdzeho zlata. Preto bol u nás kurz rubľa upravený z 1,80 Kčs na 8 Kčs za jednotku sovietskej meny. Tento kurz sa používal prakticky až do roku 1989 pre obchodné platby. Netýkal sa turistiky, kde 1 rubeľ stál dlhé roky 10 Kčs.
No a čo? V 1989 po otvorení hraníc sa Slováci išli ušliapať za nákupmi na západe a menili Kčs v tom nevýhodnom kurze.
Kurz bol obchodný, turistický, čierny a po páde totality aj aučný. Obchodný bol roky umelo upravovaný štátom a vôbec nezodpovedal realite. Turisti kupovali Kčs so skoro 300% prirážkou. V ZSSR to bolo ešte viac deformované, v povinnej výmene menili USD za 1/2 rubľa a v NDR marku k DM 1:1.
Výborne, súdruh Primas. Vidno, že ťa príbeh súdruha Dávida inšpiroval.
Ja si pamätám, na akých pneu chodil svokor na MB1000. Zjazdené nerovnomerne, dezén taká cik-cak vlnovka, ktorá nemohla odvádzať vodu a na snehu a ľade bola nepoužiteľná. Neviem, koľko na nich najazdil, ale na záhrade mal dve sady starých a na tachometri asi 115000 za 30 rokov.
Buď si mal šmejdy gumy, alebo zlú techniku jazdy. Aj najlacnejšie Barumky vydržia takých 60tis.
Len kde vezmeš kúzelníka, ktorý začaruje štátne podniky tak, aby fungovali?
Počet hliadok na cestách neovplyvní až tak veľa. A zvaľovať to na politikov je tiež trápne. Niektorí sa za volantom nevedia zmestiť do kože. Agresivita v osobnom živote sa prenáša aj za volant. Podobne uponáhľanosť, nervozita. A osobitná kapitola - alkohol, pubertiaci na silných autách.
Šťastný to človek. Svet je gombička, všetko máš jasné a zdôvodnené.
Jano Slota mal kandidovať na Luníku IX. Keby predal tryskáč a kúpil zaň švábku, nebol by bez šance.
Nie je to prvý, ani posledný politik, ktorý nevie, kde je sever. Veď načo aj vedieť. Dôležitejší je kontakt na sponzorov .
Politici ako Slota a Belousovová povedia pravdu jedine, keď sa veľmi, ale veľmi nas.rú. Aj vtedy, keď zakladala PSNS toho dosť na Janka nabrýzgala. No a potom jej bol dobrý.
Isteže, Anči všetci veríme. Veď aj prostitútkam sa dá veriť... že idú s tým, kto im lepšie zaplatí.
To, čo sa v nás skrýva sú náruživosti. Cez ne vedie cesta k ovládnutiu človeka, k neslobode.
Odporúčame