V Európe platí dvojaký meter na potraviny
Benefity našich západoeurópskych partnerov vo forme privatizácie všetkých pre nich lukratívnych podnikov, pri garancii rôznych daňových zvýhodnení, bánk samozrejme len tých medzičasom reštrukturalizovaných, likvidácia podnikov, ktoré by konkurenčne zavadzali, otvorenia trhov pre svoj potravinársky sektor, po povinnom zlikvidovaní toho nášho. Benefity z rozvrátenia štátov ako je Irak, Sýria, Líbya atď. - ukoristená ropa, nerasty, ignorácia daňových systémov týchto krajín, projekty výstavby vojnou zničenej infraštruktúry. Toto sú iba niektoré z benefitov západu, ktoré sú ich sprivatizovaným ziskom a o jeho deľbe v rámci EU nemôže byť ani reči. Avšak náklady a negatívne dopady s danou činnosťou spojené (účasť našich vojakov, stále agresívnejšie vyžadovanie navýšenia našich vstupov do zbrojariny, alebo prijímanie utečencov z daných teritórií) sa postupne stávajú našim povinným podielom na budovaní jednotnej Európy. Pamätá si niekto na takto koncipované podmienky nášho vstupu do EU?