Je dosť podstatný rozdiel medzi formou podniku š.p. a a.s.
Ty si riadny trkvas. V rokoch 1948-1989 postavil štát xy priemyselných podnikov, pár desiatok tisíc km ciest a niekoľko desiatok elektrárńi. A kde je toto všetko dnes? Podľa teba ak postavím dom, tak ho´musím využívať len ja, nesmiem ho predať a ani prenajať. Bez ohľadu na to, či je to pre mňa vhodné, alebo nie. A o tom zvyšku čo si naopísal škoda hovoriť. Zakomplexovaný a sprostý blavák.
Ústava SR, čl. 1 ods. 1 - Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.... - keď tak čítam o tej všeobecnej platnosti nariadení EP, tak dosť pochybujem o tom, že je naša ústava stále platná.
Nechápem - všetky tieto inštitúcie sú buď štátne, alebo bez podpory štátu neprežijú. A preto by mali v prvom rade ponúkať svoje produkty ("poloprodukty a zbytočnosti") cez štátny portál. A až potom cez ďalšie kanály. Pre zákazníka sa nič nemení - akurát marketing musí "zverejniť" svoju stránku.
Nikto neprivatizuje celé železnice. Ale ZSSK sa začlaa samé privatizovať tým keď začali rušiť tzv. stratové trate. Na niekoľkých už operujú prepravcovia, nie ŽSSK. Súkromné spoločnosti už existujú aj v rámci nákladnej dopravy. Celá ŽSSK môže skončiť - vlatsné trate zostávajú zatiaľ štátne (ŽSR), ale ako zákazníkovi mi je jedno, či ten vlak patrí Regojetu, ŽSSK, alebo Modrému jeleňovi - ja sa chcem odviesť odniekiaľ niekam v slušnom vagóne a za primeranú cenu.
Kde je zdroj toho čo tvrdíš? Pretože ja som naopak našiel informácie že oproti tomu, čo by štát zaplatil ŽSSK ušetrí pri Regiojete 16% nákladov ročne. Ale myslím že riadne kecáš a zavádzaš. Štát podpísal zmluvu s Regiojetom na 8 rokov na 1,2 milióna vlkm ročne s nákladmi 5,695 EUR / km. So ŽSSK podpísal štát na grafikon 2011/2012 zmluvu na 29,35 milióna vlkm za cenu 199,34 milióna €. Zober kalkulačku a zistíš že štát platí za jeden vlakokilometer Regiojetu 5,695€ a ŽSSK 6,79€. Tak kde sú tie vyššie dotácie ktoré spomínaš???????????? (Zdroj: pluska, studentagency, ŽSSK)
Rovnakú hodnotu? Počul si ty niekedy o trhovej cene? Asi nie. Pretože je rozdiel prenajať miesto ak sa o neho bije 10 obchodníkov, ako ho prenajať keď na 10 miest sú 2 záujemcovia. A o odpade netrep - jasne píšem že cena za prípadný odpad by mala byť súčasťou ceny za prenájom. Prečo by malo mesto vytvárať podmienky na podnikanie pre vlastných? Mesto by malo v prvom rade vytvárať podmienky pre OBYVATEĽOV. A až potom pre podnikateľov. Pretože bez obyvateľov mesto zanikne, bez podnikateľov bude existovať ďalej, síce živoriť, ale bude. A nepleť vyrábanie s podnikaním - ten kto vyrába, tak tomu poľskí predajcovia väčšinou nekonkurujú. Konkurujú len kvázi podnikateľom - priekupníkom, ktorí lacno kúpia a draho predávajú. Pretože ak predávam kvalitu, tak ma nejakí poľskí obchodníci nemôžu rozhádzať - nemôžem síce konkurovať cenou, ale kvalitou a pridanou hodnotou (napr. služby, servis). A kto to nedokáže, tak nech nepodniká, pretože skôr či neskôr skončí.
Hľadaj. Ja som zopár videl, hlavne na trhoviskách, ktorí chodia pravidelnejšie. Tí čo chodia po dedinách a predávajú priamo z auta, tak tam som ani ja registračnú pokladnicu nevidel - ale tam myslím platí troška iná legislatíva.
Posledná veta to vystihuje - NECH NENIČÍ KŠEFT DOMÁCIM.
Prečo by mali platiť daň z nehnuteľností? Oni tu niečo vlastnia? A prečo daň za komunálny odpad? Oni produkujú nejaký odpad? Veď toto by malo byť v cene nájmu predajného miesta. A s tým porovnaním ceny za jarmok s cenou počas roka - troška choré. Ten jarmok je LEN RAZ DO ROKA a páni podnikatelia sa na ňom nabalia tak, že by zaplatili možno aj 250€ za stánok. Pretože ak sa im zdá 50€ veľa, tak nech si stánok neprenajímajú, nikto ich nenúti. Ak nebudú stánky, mesto nebude mať zisk - a bude muuieť znížiť cenu. Ale to je asi ťažko pochopiteľné.
Ja na cenu kašlem. Kupujem to čo sa mi páči a chutí a je mi jedno, či je to vyrobené v Poľsku, Maďarsku, na Slovensku, alebo v Zimbabwe. Môže to byť tisíckrát slovenské, ale ak je to humus a nepodarok, tak to druhýkrát nekúpim jasné? Ale ak si niečo kúpim u slovenského obchodníka a potom zistím že to isté predáva poľský (český, rumunský) obchodník o 25% lacnejšie, tak prečo by som mal podporovať práve toho slovenského podnikateľa? Peniaze zarábam ja a ja rozhodujem na čo ich miniem. A bol by som sprostý platiť slovákovi 5€ za niečo, čo kúpim za 4€ i iného obchodníka. Že sa Vám to nepáči ma nezaujíma - ja som zákazník a ja rozhodujem kde a ako miniem svoje peniaze. Viem že tým nepodporím našu ekonomiku, ale je mi to jedno - mňe tiež nikto nepodporuje.
Jediný kto tu závidí si ty. Ja neplačem nad tým aké je všetko drahé a koľko stojí prenájom, predavačka a pod. To robíš ty. A závidíš tým, ktorí sú napriek tomu úspešní. Ale pokaiľ by sa ti to neopletilo, tak to predsa nerobíš. Nikto ťa nenúti platiť predavačku a podnikať. Môžeš sa na to vykašlať. Nájde sa druhý, kto to skúsi - možno bude úspešnejší. A ak si myslíš že naše, alebo nemecké potraviny sú iné ako tie poľské, tak si na hlbokom omyle. Všetko sú to rovnaké sračky.
Kde je zdroj toho čo tvrdíš? Pretože ja som naopak našiel informácie že oproti tomu, čo by štát zaplatil ŽSSK ušetrí pri Regiojete 16% nákladov ročne. Ale myslím že riadne kecáš a zavádzaš. Štát podpísal zmluvu s Regiojetom na 8 rokov na 1,2 milióna vlkm ročne s nákladmi 5,695 EUR / km. So ŽSSK podpísal štát na grafikon 2011/2012 zmluvu na 29,35 milióna vlkm za cenu 199,34 milióna €. Zober kalkulačku a zistíš že štát platí za jeden vlakokilometer Regiojetu 5,695€ a ŽSSK 6,79€. Tak kde sú tie vyššie dotácie ktoré spomínaš???????????? (Zdroj: pluska, studentagency, ŽSSK)
Dnes a denne kupuješ značkové výrobky Made in EU, ktoré pochádzajú práve z Poľska, alebo boli vyrobené z poľských surovín. A ani o tom nevieš a dobre si ochutnávaš (a nemusí to byť práve Made in EU - aj množstvo slovenských výrobcov prebaľuje poľské polotovary do slovenských obalov).
Ak majú reg. pokladnicu, tak DPH platia ako slovenskí obchodníci. Ale aj tak sa im to asi oplatí.
Tak nepodnikaj, keď je to také ťažké. Nikto ťa totiž podnikať nenúti. Ale tým, že ty podnikať nedokážeš, tak nebráň podnikať ľuďom, ktorí to dokážu. Poliaci neplatia dane? Neplatia predavačky? Kde asi skladujú tovar? A ako ho vozia?
Ešte raz si prečítaj článok, potom vypni CAPS LOCK a rozmýšľaj. Ak by si s tým mal problém, tak ti odcitujem jednu vetu z článku: "Tvrdí, že predaj na poľských trhoch sa bude riadiť predpismi platnými na Slovensku vrátane registračných pokladníc". Chápeš?
Ako sa im to vráti? Slovenský podnikateľ nabehne do poľska, tam lacno nakúpi a u nás to predá za draho. Jasne že sa mu potom nepáči, keď príde poľský podnikateľ a predáva to za svoju lacnú cenu - veď ho oberá o zisk.
A ekonóm Baláž zo SAV žije kde? Už pekných pár rokov bezplatná zdravotná starostlivosť v tomto štáte neexistuje. Každý úkon u lekára je platený - stačí si pozrieť výpis z účtu zdravotného poistenia. A poistenie si platí každý, buď odvodmi z ceny práce, dobrovoľným poistneím, alebo ho za určitých podmeinok uhrádza štát. A kto nemá krtičku poistenca, nie je vo väčšine prípadov ošetrený (okrem život ohrozujúcich stavov). Tak by som prosil nekecať o bezpletnej zdravotnej starostlivosti, keď každý kto pracuje si ju v skutočnosti platí z peňazí, ktoré zarobil.
ČT-mix už neexistuje. Je iba ČT1HD - množstvo obsahu naviac už nie je natívne HD ako mal mix, ale prepočet z SD. Prima nevysiela v HD nič - je to len prepočet z SD, ktorý dokáže spraviť každý HD STB, alebo televízor (kvalita je závislá na použitom hardvéri). Nova a Markíza stále väčšinu obsahu nevysiela v natívnom HD, ale prepočítava (viď koľko programov denne má v logu HD).
Zrušiť zdravotné poisťovne ako také. Za minulý rok som tam odviedol 3500€ na poistnom, spätne mi na zdravotnej starostlivosti vrátili 95€, plus ďalších 40€ som si musel doplatiť. Ak by mal každý pistenec svoj účet s kartičkou (ako k bankovému účtu - mohli by to viesť banky, alebo komerčné poisťovne ako bežný bankový produkt), z ktorého by automaticky u lekára prevádzal peniaze za výkon, tak nie sú potrebné manažmenty poisťovní a ani poisťovne. Je to veľmi zjednodušené, ale určite by sa v tomto systéme dal vyriešiť aj spôsob, ako riešiť platby aj u ľudí, ktorých poistné nedosahuje výšku úhrad za zdravotnú starostlivosť (napríklad prevodom prostriedkov medzi príbuznými, alebo tvorbou rezervných fondov zrážkou napr. 10% plateného poistného do rezervného fondu). Neboli by problémy s úhradami nemocniciam, pretože nemocnice (lekári) by mali okamžite po ošetrení prevedené peniaze a pod. Naviac by odpadli financie na prevádzku poisťovní a ich infraštruktúry (nechať len revíznych lekárov).
Odporúčame