Tyros sa aj po týchto udalostiach vzmáhal a do roku 126 pred Kr. si vydobyl plnú autonómiu v rámci seldžuckého kráľovstva. V roku 64 pred Kr. prešiel pod vládu Ríma a o niečo neskôr sa stal správnym centrom rímskej provincie Sýria – Fenícia. V tom čase v ňom pôsobil aj matematik a geograf Marinus, ktorý položil základy pre neskoršie Ptolemaiovo dielo.
Tyros bol jedným z prvých miest v dnešnom Libanone, ktoré prijali kresťanstvo, a preto sa v období Byzancie stal rýchlo najprv sídlom biskupstva a neskôr aj arcibiskupstva, ktorému bolo podriadených 14 biskupstiev. Rozkvital obchod s hodvábom, sklom a tyrským purpurom. Obdobie blahobytu pokračovalo aj po roku 635, keď Tyros obsadili Arabi. Postavili tu námornú základňu a práve odtiaľ prvé arabské lode vyplávali na obsadenie Cypru.
Keď sa v roku 1099 križiaci predierali k Jeruzalemu, prijali od Tyrčanov (Súrčanov) poplatok, preto mesto nenapadli.


