buržuj veru si toho veľa zlikvidovali, celú ZVL. Drevoindustrie, výrobné družstva, tatrovku, poľnodružstvá, veru ostala po vás spúšť
buržuj veru si toho veľa zlikvidovali, celú ZVL. Drevoindustrie, výrobné družstva, tatrovku, poľnodružstvá, veru ostala po vás spúšť
veru je buržujský trol s manuálom z ohradenej ambaasády a to najmenej o tri stupne
buržuj a čo tvoj dedko, tá tvoja kultúra je pravá západná hodnota, neúcta k iným ľudom, ale čo už čakať od buržujského trola, ktorý spomýnanému dekovi možno nesiaha ani po päty
pchranár švihom do hory a stavať na korene spadnuté stromy aj s iniciatívou my sme les, vari ich nenecháte spadnuité, zdvihnúť a polievať oni sa isto ešte chytnú
však to je tabuľka pre menej chápavých počet vysťahovaných podľa krajin:
Čechy Morava a Sliezko, 139924 za účelom hľadania obživy,
Slovensko 10807 za účelom hľadania obživy
Podkarpatská Rus: 1272 za účelom hľadania obživy
údaje sú za rok 1930
ty si iný buržujský trol, to drancovanie začalo v roku 1989 a budovanie začalo v roku 1989, ak chceš naúíšem ti čo sa za tie obdobia vybudovalo a resp. rozkradlo, pred rokom 1945 tak Slovensko prosperovalo, že 500 tisíc Slovákov odišlo do zahraničia za robotou, viacerí tam zostali natrvalo, moj starý otec v tom období bol dva krát v USA, potom vo Francúzsku, moja stará mamka pracovala v Rakúsku, Nemecku, o tom, že by k nám chodili pracovať Rakúšania, Nemci a Američania nemám vedomosť, do 50 rokov väčšina dedín nemala elektrinu, nemala vybudované cesty, skús si o rozvinutom Slovensku prečítať knihu Pole neorané, budeš múdrejší trol
judikatúra platí do budúcna, nie do minulosti, v tom máš pán právnik veľké medzery a sudcovia sa jej majú pridržiavať, pretože v odvolaniach aj tak bude platiť judikatúra
duša teda neviem asi ťažko, ale gény máš po mame a otcovi, čiže časť teba tu už bola pred tvojim narodením
Príčiny vysťahovania osôb z jednotlivých krajín ČSR za rok 1930 (podľa miesta posledného bydliska)
Príčiny vysťahovania/Krajina Čechy Morava a Sliezsko Slovensko Podkarpatská Rus
hľadanie obživy 139 924 10 807 1 272
nastúpenie na miesto 2 763 435 135 730
za príbuznými 317 377 2 448 249
zdokonalenie v povolaní 44 3 12 2
iné a neznáme príčiny 363 139 76 106
Zdroj: Statistická ročenka republiky Československé. Praha 1932.
Tab. 1: Počet osôb, ktorým bol vydaný vysťahovalecký pas do európskych a zámorských krajín za roky 1922 - 1930 (podľa krajiny posledného bydliska)
Krajina v ČSR Počet osôb, ktorým bol vydaný cestovný pas Na 10 000 obyvateľov pripadlo osôb, ktorým bol vydaný cestový pas
Česko 64 029 92,3
Morava a Sliezsko 40 947 117,8
Slovensko 153 339 480,2
Podkarpatská Rus 17 870 267,0
Zdroj: Statistická příručka republiky Československé IV. Praha 1932.
Krize měla dopad na nezaměstnanosti – 920 000 (oficiálně); 1 300 000 obyvatel skutečně –, na polozaměstnanosti a na poklesu mezd (o 17 – 20%). Velmi početnou skupinu obyvatelstva před válkou tvořili živnostníci – během krize malí podnikatelé zanikli (proletarizace, pauperizace – zchudnutí středních vrstev)), stali se námezdními silami. V průběhu krize zkrachovalo ? 50 000 ševců a 30 000 krejčích. Postižení úředníci a státní zaměstnanci byli propuštěni, byly jim sníženy platy nebo byli předčasně penzionováni (za méně peněz). Bylo nezaměstnáno též asi 50 000 inteligence. Absolventi škol nenacházeli práci a patřičné uplatnění.
znikly vlády široké koalice, od roku 1929 stál v čele agrárník František Udržal, od 1932 Jan Malypetr. Hospodářská krize postihla nejprve zemědělství, ve kterém bylo zaměstnáno 60% obyvatel. Nejvíce postihla drobné rolníky, u kterých rostla zadluženost jejich hospodářství; největší hrozbu představovali exekutoři a exekuce na východě republiky. Krize vedla k poklesu poptávky po průmyslovém zboží. Krize v průmyslu začala v roce 1930 (vrchol v roce 1933 – pokles téměř o 40%). Pokles souvisel s exportním charakterem československého průmyslu, po překonání krize se Československu nepodařilo původní vývoz obnovit. Finanční krize se projevila nejvíce roku 1934, kdy došlo k devalvaci koruny. Krizí bylo nejvíce postiženo Slovensko, Podkarpatská Rus a České pohraničí.
ak to povie taký politolog, tak sa nemáme čoho báť
tu nešlo obyvateľstvo ale o mimovládky a média, ktoré sú v rukách sorošových a tí rozpútali šialenstvo, obavateľstvo len očami gúľalo
vidíš a tý striezvy si volil Dzurindu a spol, máš najvyšší čas začať piť, lebo s tou voľbopu to veru sláva nebola
to si koľko toho vypil, to sa chváliš s takým platom v cudzine, že ťa hanba nefackuje
oslavovali to čo nechali rozpadnúť, čudní to demokrati