V mestách a obciach to vrie. Tvrdia, že vláda ich hodila cez palubu a čoskoro zhasnú
mráka sa, stmieva sa, k noci sa chýli.
– – – – – – – – – – – – – –
Od hory, od lesa tak plače, kvíli...
Výčitky neznámych duše sa chytia.
...Vyplniť nádeje nebolo sily –
zapadly, zapadly vo shone žitia...
Ohlaky nízko sú, tak letia, letia...!
Žaluje zúfale žaloby márne
ktos’ príliš úbohý z šíreho sveta,
že veril, že čakal, že starne, starne...
Zmráka sa, stmieva sa. Shora i zdola
havrany veslujú do noci spešne...
ktos’ príliš úbohý o pomoc volá,
do tvári hádže nám spomienky hriešne...
– – – – – – – – – – – – – –
Zmráka sa, pôjdeme... Noc je už zpola,