Česť Vašej pamiatke, pán Kulanga. Pozdravujeme Vás do tatranských výšin!
Česť Vašej pamiatke, pán Kulanga. Pozdravujeme Vás do tatranských výšin!
Zase len naháňajú strach. Strach je len nástroj na ovládanie spoločnosti. Ale my strach nemáme. Už Slovensko vstáva, putá si strháva...!
Berte to ako chcete, ale beriem to aj ako formu odplaty Belgicka a západných "mocností" za to, že si Slovensko dovolilo spytovať Belgicko za smrť p. Chovanca. Deje sa však dávno predpovedané "už Slovensko vstáva putá si strháva!"
Neklamte v titulku, Sagan nikoho nezvalcoval. V zápale boja sú také dotyky úplne bežné a akceptované. Saganov tím musí podať protest a žiadať nápravu verdiktu.
"Tvárové rúško nespôsobuje vdychovanie vysokej koncentrácie oxidu uhličitého a nemá dopad na zdravie osoby."
Nech dotyčný pán netrepe sprostosti! Nech skúsi byť celý deň v rúšku a celý deň bez rúška a či pozná rozdiel! Je to sakramentský rozdiel a má to podstatný vplyv na zdravie. Na to nepotrebujeme žiadne štúdie, stačí osobná skúsenosť. Človek sa nenarodil s rúškom na tvári, na to nezabúdajte. A nikto to meniť nebude.
V skutku krásne slovenské ženy, len u niektorých škoda toho potetovaného tela. Telo stvorené v dokonalosti už človek kresbou nevylepší.
Dobrá práca RTVS.
Pána Bíreša vnímam ako vysokoodborného človeka na správnom mieste. Nezabúdajte na to, že Štátna veterinárna a potravinová správa dohliada na to, čo u nás konzumujeme - a to môže byť tŕňom v oku mnohým zahraničným potravinovým reťazcom, ktoré môžu byť napojené na súčasnú vládu. Budeme pozorne sledovať, koho dosadia na jeho miesto a ako bude potravinová správa fungovať ďalej. Zo súčasných štandardov však nesmieme poľaviť.
Toto sú dôležité správy. Teraz tú dobrú úrodu musíme využiť na ďalší posun k potravinovej sebestačnosti.
V USA to speje k občianskej vojne, pekne sa uzavrú do seba (kto by tam už len chodil...) a bude to vrieť. Neprajem im to, ale ono je v tom aj určitá dejinná zákonitosť, istý spôsob postupnej očisty.
Veľmi pekné a hodnotné dielo. Výborný nápad.
Keby niet divákov pre tento "šport", tak by nebolo ani tohto "športu" a svet by bol mierumilovnejší.
Chcú merať nemerateľné, odhadovať neodhadnuteľné. MOV nesmie zabúdať, že každý človek na svete je slobodná bytosť so slobodnou vôľou a to platí aj pre športovcov, ktorí sa dostanú na olympiádu. Takže keď sa niekto rozhodne tam slobodne vyjadriť, tak sa vyjadrí - odsúdenie alebo podpora takého gesta je potom na každom jednom z nás - opäť podľa slobodnej vôle.
Amerikanizácia a ukrajinizácia je jeden a ten istý prúd.
O niekoľko rokov sa na Jaloveckú dolinu možno nebude dať pozerať (vôbec tomu však neverím), ALE a niekoľko desiatok rokov to bude nádherná perla medzi lesmi.
Energetická sebestačnosť musí byť absolútnou prioritou každej vlády SR - o tom sa nesmie ani debatovať. A keď sa niečo musí, tak sa musí.
Les ako taký nepotrebuje, aby ho niekto pestoval - na to ľudia zabúdajú. Les sa vypestuje sám a hlavne s potrebným stupňom rozmanitosti a nie jednodruhový napr. smrekový, ako to robieva človek. Ľudia to ťažko prijímajú, lebo sa tak nestane za pár desaťročí a nie sú z toho potrebné peniaze. Vymažte mamon peňazí z hláv ľudí a budú aj lesy, aj dostatok.
"Vlastníctvo" lesa je len obrazné a dočasné - každý vlastník lesa má hlavne zodpovednosť, aby les prosperoval. A či sa to už niekomu páči, alebo nie, les najlepšie prosperuje, keď doňho človek nezasahuje - aj keď to vtedy trvá možno dlhšie.
Či už ľudia zabudli na hlboké a husté lesy pred príchodom človeka?? Všade na Slovensku boli vtedy nevídané lesy, ktoré nám v tých časoch zarobili na bohatstvo, z ktorého žijeme podnes. Ale my ľudia dnes prekračujeme zdravú mieru a drancujeme viac, ako je nutné - preto všetky tie problémy s lesom. Človek má totiž inú predstavu o lese ako les samotný - človek chce zbohatnúť teraz a nie o tristo rokov - ale čo potom necháme našim deťom? Cesta vedie len PRIRODzenou cestou a to je cesta PRÍRODy. Našťastie sa už zobúdzame, už je čas najvyšší.
Klobúk dole za tento článok. Nejde o to vyvolať vášne a hnať do bitky, ide o to vyvolať zamyslenie a z neho plynúce uvedomenie. Poznanie je moc a tú má každý jeden z nás. Treba s ním nakladať uvážene - v miere svojho poznania pracujeme pre seba a svojich blízkych a v miere svojho nepoznania pracujeme pre toho, kto toho pozná viac.