V centre Bratislavy žijú ako dobytok
pokr.
Výťah nebol vždy pojazdný, v chodbách sa kradli žiarovky, ak sa nezavreli hlavné vchodové dvere, opilci chodili močiť do suterénov, pivnice sa pravidelne vykrádali,...
Byty v činžiakoch boli vhodné pre lenivcov, ktorým sa nechcelo nejak okolo domu pracovať, starať sa o kúrenie, o opravy domu, boli pre takých, ktorí ráno šli do práce a potom sa chceli už iba zabávať - vysedávali pred telkami, v kinách, v krčmách, unudene na lavičkách v parku,... do králikární sa chodili iba vyspať a ráno zase do práce. V sobotu trocha poupratovali, ešte tri dni sa známym sťažovali ako sa pritom narobili a v nedeľu sa unudene prechádzali po meste.
Nemyslím, že si tak predstavujem svoj život - bývať v králikárni, trpieť medzi štyrmi stenami, strpieť netolerantných susedov (Pozor, zlí susedia, ďalší potencionálni Harmanovia ešte môžu žiť niekde blízko vás!) a blažene sa tváriť, ako sa mi v činžiaku žije, hoja-ďunďa-hoja!