Kľúč k vysvetleniu nachádzame v nasledujúcom verši: „Boh potom požehnal siedmy deň a urobil ho svätým, lebo v ňom odpočíva od každého diela, ktoré stvoril Boh, aby bolo urobené.“ — 1. Mojžišova 2:3; Izaiáš 40:26, 28.
Kľúč k vysvetleniu nachádzame v nasledujúcom verši: „Boh potom požehnal siedmy deň a urobil ho svätým, lebo v ňom odpočíva od každého diela, ktoré stvoril Boh, aby bolo urobené.“ — 1. Mojžišova 2:3; Izaiáš 40:26, 28.
Prečo Jehova začal ‚na siedmy deň odpočívať‘? Iste to nebolo preto, že by sa potreboval zotaviť z „každého svojho diela, ktoré urobil“.
Keď Pavol hovoril o tom, že Boh odpočíva od svojich diel, zrejme sa odvolával na to, čo je uvedené v 1. Mojžišovej 2:2, kde čítame: „A siedmeho dňa dokončil Boh svoje dielo, ktoré urobil, a siedmy deň odpočíval od každého svojho diela, ktoré urobil.“
Čo je „odpočinok“, o ktorom sa hovorí v Hebrejom 4:9–11, a ako človek môže ‚do tohto odpočinku vojsť‘?
Biblia je dar od Boha — dar, za ktorý môžeme byť naozaj vďační. Táto jedinečná kniha nám odhaľuje veci, ktoré by sme sa inak nikdy nedozvedeli...
Jehova v súlade so svojím sľubom doviedol Izraelitov do Zasľúbenej krajiny. Ale ako neskôr vysvetlil apoštol Pavol, pre ich nedostatok viery sa táto krajina nestala pre nich skutočným ‚miestom odpočinku‘.
Ako národ nevošli do „Božieho odpočinku“, lebo nepochopili účel Božieho dňa odpočinku, ktorý sa začal po stvorení Adama a Evy, a nekonali v súlade s týmto účelom. — Hebrejom 4:3–10.
Prežitie Biblie je naozaj niečím mimoriadnym, keď vezmeme do úvahy, čo sa stalo so spismi národov, ktoré boli súčasníkmi Izraelitov. Uvažujme napríklad o Feničanoch. V priebehu prvého tisícročia pred n. l. boli susedným národom Izraelitov. Títo obchodní moreplavci rozšírili svoje abecedné písmo v oblasti celého Stredomoria. Vo veľkom tiež obchodovali s papyrusom, a to s Egyptom a gréckym svetom. Napriek tomu časopis National Geographic o Feničanoch uviedol: „Fenické texty, väčšinou písané na krehkom papyruse, sa rozpadli, takže dnes poznáme Feničanov hlavne z predpojatých správ od ich nepriateľov. Feničania sami údajne mali bohatú literatúru, tá však bola úplne stratená už v staroveku.“
Biblia na svojej ceste k titulu najvydávanejšej knihy na svete prežila mnohé nebezpečenstvá a jej existencia bola často ohrozená. V priebehu dejín bola zakazovaná, pálená a tí, ktorí sa ju pokúšali preložiť, čelili ťažkostiam alebo dokonca smrti. Napriek tomu najväčšou hrozbou jej prežitia neboli plamene prenasledovania. Jej najväčším nepriateľom bol zub času...
BIBLIA je najrozšírenejšia kniha v celých dejinách — podľa odhadov je vo svete asi 4,8 miliardy jej výtlačkov. Len v roku 2007 bolo vytlačených viac ako 64 600 000 kusov Biblie. Na porovnanie: najpredávanejší román roku 2007 vyšiel v Spojených štátoch v prvom náklade 12 miliónov výtlačkov...
Najsamprvším odpadlíkom bol ten anjel, ktorý vzbúrou proti svojmu Stvoriteľovi urobil zo seba svojvoľne Satana (buriča) a Diabla (zákerného luhára)...!
Ježiša nepoznali ako organizátora kampaní na pomoc ľuďom v núdzi, ale jednoducho ako „učiteľa“. (Matúš 26:18; Marek 5:35; Ján 11:28) On sám povedal: „Preto som sa narodil a preto som prišiel do sveta, aby som svedčil o pravde.“ — Ján 18:37.
Ježiš sa sústredil na to, čo ľuďom prinieslo trvalý úžitok. Tým, že nasýtil päťtisíc ľudí a uzdravil chorých, priniesol niekoľkým dočasnú úľavu, no jeho učenie umožnilo celému ľudstvu získať večné požehnania...
I keď Ježiša nabádali, aby zasiahol do politických záležitostí, odmietol to urobiť a ani sa nepostavil na niečiu stranu. Zavrhol Satanovu ponuku prevziať moc nad všetkými kráľovstvami sveta. Nedal sa zatiahnuť do diskusie o platení daní a odišiel, keď ho určitá skupina ľudí chcela urobiť kráľom. (Matúš 4:8–10; 22:17–21; Ján 6:15) No jeho neutralita mu nebránila vykonávať užitočnú prácu pre iných....
„Božie slovo je živé a vykonáva moc a je ostrejšie než akýkoľvek dvojsečný meč... a je schopné rozoznávať myšlienky a úmysly srdca.“ (Hebrejom 4:12) „Božie slovo“ nie je mŕtvou históriou; je živé! Biblické sľuby nezadržateľne smerujú k splneniu....
Ježiš sa často stretával s tým, že Božie Slovo je napádané, ale určite ho to neprekvapovalo. Dobre vedel, že Satan, „vládca sveta“, je „luhár a otec lži“ (Ján 8:44; 14:30)...
AKTIVISTA v boji proti otroctvu William H. Seward, ktorý žil v 19. storočí, bol presvedčený, že „celá nádej ľudského pokroku je postavená na stále silnejúcom vplyve Biblie“.
Americký štátik 18. storočia Patrick Henry povedal: "Biblia má takú hodnotu ako všetky knihy dovedna, ktoré boli kedy vytlačené"!
Nemecký spisovateľ Johann Wolfgang von Goethe napísal: "Čím väčší bude intelektuálny pokrok, tým viac bude možné využívať Bibliu ako základ i nástroj vzdelávania."
Iba vláda od Boha môže zmeniť ľudskú spoločnosť. Biblické proroctvá, napríklad v Matúšovi v 24. kapitole a v 2. Timotejovi 3:1–5, naznačujú, že Božia vláda zanedlho urobí túto zmenu. Povzbudzujeme vás, aby ste sa sami dozvedeli o týchto pravdách štúdiom Biblie s Jehovovými svedkami.
Odporúčame