„Spravodlivý bude plesať v Jehovovi a naozaj ho urobí svojím útočišťom.“
„Spravodlivý bude plesať v Jehovovi a naozaj ho urobí svojím útočišťom.“
Šťastie Josého — a miliónov jemu podobných — je teda výstižne opísané v Žalme 64:10:
„Teraz žijem zmysluplným životom. V kresťanskom bratstve sa cítim bezpečne a Jehovu poznám ako milujúceho Otca, ktorému môžeme dôverovať.“
Pravdivosť tohto výroku potvrdzuje José. Sníval o tom, že bude slávnym hudobníkom, ale viac uspokojenia našiel v službe Bohu spolu s kresťanským zborom. Hovorí:
...veď Ten, komu je ich ľúto, ich povedie a bude ich sprevádzať okolo vodných žriediel.“
„Nebudú hladovať ani nebudú smädní, ani ich nebude trápiť vysušujúca horúčava alebo slnko...
Ľudia, ktorí žijú v duchovnom raji, už dnes zažívajú duchovné splnenie Izaiáša 49:10:
Vďaka tomu je ich spoločenstvo jedinečné. Niet medzi nimi tribalizmu ani rozdeľujúceho nacionalizmu. Mnohí svedkovia, ktorí sa v posledných rokoch 20. storočia ocitli uprostred etnickej čistky a rasovej genocídy, chránili jeden druhého i v ohrození vlastného života. Hoci pochádzajú „zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov“, žijú v jednote, ktorú je ťažké pochopiť, kým ju človek sám nezažije. — Zjavenie 7:9.
Nesmierne dôležitá úloha lásky
Možno ste si všimli, že prvým ovocím ducha, o ktorom sa Pavol zmienil, je láska. O tejto vlastnosti Biblia hovorí veľa. Ježiš povedal: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ (Ján 13:35) Pravda, Jehovovi svedkovia nie sú dokonalí. Niekedy majú medzi sebou osobné problémy rovnako ako Ježišovi apoštoli. Ale skutočne jeden druhého milujú a modlia sa o to, aby ich pri rozvíjaní tejto vlastnosti podporoval svätý duch...
Božie predsavzatie so zemou je zjavné aj z toho, akou úlohou poveril Jehova prvý ľudský pár, Adama a Evu. Povedal im: „Buďte plodní a rozmnožte sa a naplňte zem a podmaňte si ju a majte v podriadenosti morské ryby a nebeské lietajúce tvory a každého živého tvora, ktorý sa pohybuje na zemi.“ (1. Mojžišova 1:28) Zem, ktorú Boh zveril Adamovi a Eve, mala byť večným domovom nielen pre nich, ale aj pre ich potomstvo. „Nebesia, nebesia patria Jehovovi,“ vyhlásil žalmista o stáročia neskôr, „ale zem dal ľudským synom.“ — Žalm 115:16.
Jehova Boh stvoril zem s konkrétnym zámerom. „Toto povedal Jehova, Stvoriteľ nebies, On, pravý Boh, Utvárateľ zeme a jej Tvorca, On, ktorý ju pevne založil, ktorý ju nestvoril len tak nadarmo, ktorý ju utvoril, aby bola obývaná: ‚Ja som Jehova a niet nikoho iného.‘“ (Izaiáš 45:18) Teda zem bola vytvorená na to, aby na nej bývali ľudia. Navyše Boh si želá, aby bola pre ľudstvo večným domovom. „Založil zem na jej stanovených miestach; nebude sa potácať na neurčitý čas čiže navždy.“ — Žalm 104:5; 119:90.
Ako sa splní biblický sľub, že ‚mierni zdedia zem‘?
„MOŽNO poznáte Ježišove povzbudivé slová, že ‚mierni zdedia zem‘. Ale keď vezmete do úvahy, ako dnes ľudia zaobchádzajú jeden s druhým i s našou zemou, čo myslíte, zostane tu vôbec niečo, čo by mohli mierni ľudia zdediť?“ — Matúš 5:5; Žalm 37:11.
Aké je Božie predsavzatie s nami?
Je ním len to, aby sme krátko — možno 70 či 80 rokov — žili na zemi a potom zomreli? Je Božím predsavzatím vziať dobrých ľudí do neba? Prečo Boh vytvoril zem? Preto, aby bola pre ľudí len dočasným domovom...?
Meno Satan však nedostal pri svojom stvorení. Je to opisné meno s významom „protivník; nepriateľ; žalobca“ a dostal ho preto, lebo sa rozhodol odporovať Bohu.
Silnela v ňom pýcha a túžba súperiť s Bohom. Chcel, aby ho ostatní tvorovia uctievali. Ešte aj Božieho prvorodeného Syna, Ježiša, v čase, keď bol na zemi, pokúšal, aby mu ‚preukázal akt uctievania‘. — Matúš 4:9 -
"Znovu ho zobral Diabol na neobyčajne vysoký vrch a ukázal mu všetky kráľovstvá sveta s ich slávou a povedal mu: „Dám ti toto všetko, ak padneš a preukážeš mi akt uctievania.“ Vtedy mu povedal Ježiš: „Odíď, Satan! Lebo je napísané: ‚Jehovu, svojho Boha, budeš uctievať a jemu samému budeš preukazovať svätú službu.‘“ Potom ho Diabol opustil, a hľa, prišli anjeli a slúžili mu."
Biblia opisuje Satana ako skutočnú bytosť, ktorá žije v neviditeľnej duchovnej ríši. (Jób 1:6) Oboznamuje nás s jeho vlastnosťami — že je zlý a bezcitný — i s jeho zlým konaním. (Jób 1:13–19; 2:7, 8; 2. Timotejovi 2:26) V Biblii sú zaznamenané aj jeho rozhovory s Bohom a s Ježišom. — Jób 1:7–12; Matúš 4:1–11.
Kde sa tu však vzala taká zlá bytosť? Boh dávno predtým ako vytvoril ľudí, stvoril svojho ‚prvorodeného‘ Syna, ktorý sa napokon stal známym pod menom Ježiš. (Kolosanom 1:15) Časom vytvoril aj ďalších „Božích synov“, ktorí sa nazývajú anjeli. (Jób 38:4–7) Všetci boli s. 13dokonalí a spravodliví. Z jedného z nich sa neskôr stal Satan.
Meno Satan však nedostal pri svojom stvorení. Je to opisné meno s významom „protivník; nepriateľ; žalobca“ a dostal ho preto, lebo sa rozhodol odporovať Bohu.
Silnela v ňom pýcha a túžba súperiť s Bohom. Chcel, aby ho ostatní tvorovia uctievali. Ešte aj Božieho prvorodeného Syna, Ježiša, v čase, keď bol na zemi, pokúšal, aby mu ‚preukázal akt uctievania‘. — Matúš 4:9.
Jóbov prípad bol výnimočný. Bez toho, aby o tom Jób vedel, Diabol spochybnil jeho pohnútky, z ktorých slúžil Bohu. Keď Jehova pred zhromaždením nebeských tvorov upriamil pozornosť na Jóbove vynikajúce vlastnosti, Satan na to povedal: „Či si ty sám okolo neho a okolo jeho domu a okolo všetkého, čo navôkol má, nepostavil plot?“ Teda Satan tvrdil, že Jóba — a vlastne aj všetkých ostatných Božích služobníkov — motivuje sebectvo. Povedal Jehovovi: „Vystri, prosím, ruku a siahni na všetko, čo má, a uvidíš, či ťa nebude preklínať priamo do tváre.“ — Jób 1:8–11.
Podľa tejto pasáže Boh vyvolil niektorých potomkov prvého človeka, Adama, aby vládli s Kristom v nebi. (Rimanom 8:14–17, 28–30; Zjavenie 5:9, 10) No tvrdenie, že Jehova Boh predurčil, ktorí konkrétni jednotlivci dostanú túto výsadu, a že to urobil tisíce rokov pred ich narodením, je v rozpore so skutočnosťou, že obdaril ľudí slobodou rozhodovať sa. To, čo Boh predurčil, neboli jednotlivci, ale skupina, čiže trieda ľudí.
Predurčení — ako jednotlivci alebo ako skupina?
„Boh... nás požehnal každým duchovným požehnaním v nebeských miestach v spojení s Kristom,“ napísal apoštol Pavol, „tak ako nás vyvolil v spojení s ním pred založením sveta... Lebo nás vopred určil, že nás prijme za synov prostredníctvom Ježiša Krista.“ (Efezanom 1:3–5) Čo vlastne Boh vopred určil a čo znamená, že niektorých vyvolil „pred založením sveta“?
Keďže od jednotlivcov sa vyžaduje úsilie, potom to, čo je predurčené, musí byť trieda. Boh si predsavzal, že celá trieda sa prispôsobí vzoru, ktorý dal Ježiš Kristus. Tí, ktorých Boh vybral, aby patrili k tejto triede, sa však musia dokázať ako verní, ak majú skutočne získať odmenu, ktorá im bola predložená.)
Odporúčame