sebereflexia ti sedi...:-)
v tom mas pravdu...psickovia su viac verni ako ich vlastnici...:-)
nie to len jeho vykaly su odpadle...:-) ktore musis za nim pozbierat ty...podla zakona...
Origenova rozprava O základoch bola prvým systematickým dielom, ktorého cieľom bolo vysvetliť hlavné doktríny „kresťanskej“ teológie v pojmoch gréckej filozofie. Míľnikom, ktorý dal výkladu „kresťanskej“ dogmy nový podnet, bol Nicejský koncil (325 n. l.), na ktorom bola snaha vysvetliť a potvrdiť Kristovo „božstvo“. Tento koncil bol začiatkom éry, v ktorej sa všeobecné cirkevné koncily usilovali definovať „kresťanskú“ dogmu stále presnejšie.
Spisovatelia a rečníci
Eusébius z Cézarey, ktorý písal v čase Prvého nicejského koncilu, sa spojil s cisárom Konštantínom. V priebehu niečo viac ako 100 rokov po Nicejskom koncile rozvírili teológovia, z ktorých väčšina písala po grécky, zdĺhavú, ostrú debatu o tom, čo malo byť charakteristickou náukou takzvaného kresťanstva, o Trojici. Hlavnými teológmi boli Atanáz, priebojný alexandrijský biskup, a traja cirkevní vodcovia z Kapadócie v Malej Ázii — Bazil Veľký, jeho brat Gregor z Nyssy a ich priateľ Gregor Naziánsky.
: „[Odpadlícke] kresťanstvo v zmätku, sporoch a rozdelení vzniklo, a tak aj pokračovalo... V strednom a východnom Stredozemí prekvitalo v prvom a druhom storočí po Kr. nekonečné množstvo náboženských ideí, ktoré sa snažili presadiť... s. 19Od začiatku teda existovalo mnoho druhov kresťanstva, ktoré mali len málo spoločného.“
V tom období začalo pribúdať spisovateľov a mysliteľov, ktorí mali pocit, že je nutné podávať „kresťanské“ náuky vo filozofických pojmoch. V snahe uspokojiť vzdelaných pohanov, ktorí sa krátko predtým obrátili na „kresťanstvo“, sa títo náboženskí spisovatelia veľmi opierali o skoršiu grécku a židovskú literatúru. Počínajúc Justínom Mučeníkom (asi 100–165 n. l.), píšucim po grécky, sa tí, ktorí o sebe tvrdili, že sú kresťania, stále viac prispôsobovali filozofickému dedičstvu gréckej kultúry. Tento trend priniesol svoje ovocie v podobe spisov Origena, gréckeho spisovateľa z Alexandrie.
Jadrom tejto „svätej Tradície“ sú náuky a spisy cirkevných Otcov. Cirkevní Otcovia boli významní teológovia a „kresťanskí“ filozofi a žili v druhom až piatom storočí nášho letopočtu. Do akej miery ovplyvnili novodobé „kresťanské“ myslenie? Pridržiavali sa vo svojom učení pevne Biblie? Čo by malo byť pre nasledovníka Ježiša Krista spoľahlivým základom kresťanskej pravdy?
V polovici druhého storočia n. l. bránili tí, ktorí sa hlásili ku kresťanstvu, svoju vieru proti rímskym prenasledovateľom a proti odpadlíkom. Bola to však éra, keď bolo príliš veľa teologických názorov. Náboženské debaty o Ježišovom „božstve“ a o povahe a činnosti svätého ducha neboli len príčinou intelektuálnych roztržiek. Prudké hádky a nezmieriteľné rozdelenia pre „kresťanské“ náuky sa rozšírili aj do sféry politiky a kultúry, pričom občas boli príčinou nepokojov, vzbúr, občianskych konfliktov, ba dokonca vojen. Historik Paul Johnson píše:
Boli cirkevní Otcovia obhajcami biblickej pravdy?
Či už vyznávate, že ste kresťan, alebo nie, je celkom možné, že ovplyvnili váš názor na Boha Biblie, na Ježiša a na kresťanstvo. Jedného z nich volali „Zlatoústy“, ďalšieho „Veľký“. Ako skupina boli opísaní ako „vrcholné stelesnenie Kristovho života“. Kto je to? Starovekí náboženskí myslitelia, spisovatelia, teológovia a filozofi, ktorí do veľkej miery ovplyvnili dnešné „kresťanské“ myslenie — cirkevní Otcovia.
„BIBLIA nie je úplné Božie slovo,“ tvrdí grécky ortodoxný profesor náboženstva Demetrios J. Konstantelos. „Svätého Ducha, ktorý zjavuje slovo Božie, nemožno obmedziť na stránky knihy.“ Čo by mohlo byť ďalším spoľahlivým zdrojom zjavenia od Boha? Konstantelos vo svojej knihe Understanding the Greek Orthodox Church (Porozumenie gréckej ortodoxnej cirkvi) tvrdí: „Svätá Tradícia a Sväté Písma [sa] považujú za dve strany jednej mince.“
Svedkovia neurazaju nikoho...teba uraza pravda lebo si si zamiloval loz...:-)