Niet nad spravodlivosť. . .
Za napadnutie nadriadeného ho vyhodili v 60.rokoch. V 90.rokoch nebol vyhodený, ako klame, ale v zmysle zákona bol odvolaný. Do týchto funkcií sa totiž menuje, a nie volí - ako skúša opakovane klamať. Opätovne sa vrátil do funkcie, no nie pre pobúrenie pracovníkov odboru školstva, ale len preto, že sa pod režimom Mečiara otriasali základy a tak sa dosadzovali ľudia, ktorí boli verní "línii HZDS".
Nikdy nebol poradcom prof.Pišúta, len sa zúčastňoval na ministerských poradách ako každý iný riaditeľ školskej správy.
Ale v jednom boli pracovníci školstva, najmä na riadiacich pozíciách - pobúrení. Nevedeli pochopiť, ako mohol byť do podobnej funkcie dosadený človek, ktorého riadiace schopnosti boli na bode mrazu, nemal primeranú prax ani odborné skúsenosti, a bol konfliktnou osobou, neschopnou odbornej komunikácie na základe faktov.