Kto nepozná biblické výrazy ťažko bude rozumieť čo cirkev je. Kecať dokáže každý, avšak správne argumentovať to je iná káva.
Kto nepozná biblické výrazy ťažko bude rozumieť čo cirkev je. Kecať dokáže každý, avšak správne argumentovať to je iná káva.
Nuž, takú zmes nezmyslov, táranín a kompilácií na úkor skupiny hlásajúcej Krista dať dokopy je ozaj čudo. Hriechy cirkvi. Snáď jednotlivcov, ak by to bola pravda, ak by to bolo podoprené argumentmi, odkazmi na dôkazy a podobne. Takto verejné a natvrdo a do tlače. Ak by som ja napísal, že niekto, raz vraj kdesi niečo urobil a zodpovedná je za to určitá majoritná skupina, tak asi by som mal problém, ak sa jedná o to, kopnúť si do cirkvi tak to je niečo iné. Priatelia, ešte stále je čas. Boli tu rôzne znamenia a po znamení ženy odetej slnkom bude už len jedno znamenie. Verte evanjeliu a kajajte sa je čas adventu a nie ohováračiek.
Hidžáb nie je hodnota. Slovo doslova znamená záves, zastieranie. Je to oblečenie hodnotiteľné napríklad cez peniaze. Jedinou skutočnou hodnotou je Dobro, Dobro porovnateľné len s láskou naplneným skutkom smerujúcim ku všeobecnému dobru, nemennému, teda k Bohu. Táto zámenná nerobí v poslednej dobe problém len moslimom. Je to staré ako svet. IMAGE MAKERS. Robím všetko, preto, aby som vyzeral za dobrého a darí sa mi. Ježiš to prirovnal k obieleným hrobom.
To je také slovenské. Ak sa niekomu len trocha nedarí, už mu nedáme šancu, ale ak veľa vytŕča, hlavu mu zotneme.
Nemôžu športovci každý deň vyhrávať, treba dať priestor i koncepcii a dlhodobej stratégií. Každý dobrý výsledok si vyžaduje beh na dlhšiu trať. Akosi nám chýba trpezlivosť a možno je v tom i veľa závisti. Takže zase len ten rozmer zákulisnej duchovnosti a nápravy ekonomiky, športu, cez nápravu charakteru a morálky a chápania, čo to cnosť vlastne je.
Samozrejme, treba to riešiť. Nie len kvôli pivárom a strave. Kvôli spoločnosti kontaktov. Každá prevádzka stravovania má väčšinou svojich klientov. Každý lokál, stravovacie zariadenie so sedacím nábytkom má v zmysle zatriedenia stanovený počet hostí v závislosti od podlahovej odbytovej plochy. Nie je, predsa problém stanoviť zákonom, zmenou vyhlášky, že v nutných prípadoch v čase pandémie je možné zvýšiť potrebné metre štvorcové na jednu stoličku o napríklad z 1,3 m o 100%, čím sa znižuje návštevnosť automaticky o polovicu. Terasy, ktoré nie sú ani zďaleka vybavené, ako vnútorné priestory plnohodnotnou náhradou nie sú. Život je pestrý a i pestrosť zariadení je obrovská, neničme, čo sme si ťažko vypracovali, po arizácii, po znárodnení, po decentralizácii, zlikvidovaní štátnych podnikov, v spustení nadnárodných a finančných skupín a rozbehnutím alternatívnych už toho k úplnému doklepnutiu služieb veľa nepotrebujeme. Vírus takto nezničíme, len sa zničíme sami.
Vždy platilo a platí, že pomaly ďalej zájdeš. My chceme všetko a hneď. Stratila sa ľudová múdrosť, ktorá bola vyjadrením božieho ponaučenia. Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Ešte, keď sa aspoň tie božie pravdy prerozprávali do týchto ľudových múdrostí, bolo, ako tak v spoločnosti obrazne sprostredkovaná božia múdrosť, ktorá bola pred stvorením človeka. Povýšením človeka na piedestál múdrostí nám plodí hlúposti, v ktorých sa žije ťažko.
Dúhové rodiny neexistujú, rovnako, ako neexistujú rodiny náboženské, ateistické a podobne, čo je závažný fakt, takže sa nejedná vôbec o podporu, ale o vytvorenie. Dozvie sa celý svet, ako to je v tvorení akýchsi dúhových rodín, ak nemáme definíciu? Ako je to po zdravotnej stránke a bezpečnosti takýchto vzťahov. Vyjadrili sa k tomu virológovia, lekári, zdravotníci? Je toto prípustné z pohľadu zdravia? Má to pozitívny certifikát? Je to prospešné pre spoločnosť? Má to zmysel z demografického pohľadu? Je to ekonomický prínos?
Ak to má len škodlivosti v svojom vnútornom náboji, prečo to propagovať a vystužovať zákonmi? Lebo sloboda, lebo medveď, lebo láska?
A slobodne sa nesmieme pohybovať, lebo vírus?
Stravovacie návyky sú u nás katastrofálne. Učiť deti od malička, čo je dobrá, dobre vyvážená, nutrične hodnotná strava má nie len rodič, ale každé prostredie, v ktorom sa pohybuje. Ak to nebudú robiť školy, pravidelnými obedmi, tak načo je školstvo. Na teóriu a učiť hlúposti o slobode. Je to psia povinnosť dať deťom stravu, viac možno ako robotníkovi zamestnancovi v práci, učiteľom, štátnym zamestnancom. Prečo to macošstvo voči deťom, ak máme všetky predpoklady, technické to zvládnuť. Peniaz určite chýbať nebude, veď sa minie inde a hlúpejšie.
Bezpečnostné zložky sú vraj podľa vyjadrenia bezpečnostných analytikov v Nemecku rozčarované z rozsahu narušení princípu spolunažívania v spoločnosti a množstva rizikových skupín, ktoré nie sú schopné bezpečnostné zložky monitorovať bežným spôsobom.
Príčina je jednoznačná. Vyspelá civilizovaná spoločnosť prehupla do maximálnej miery možného myslenia materialistického a nechce si pripustiť, že sa mýli v najzákladnejších princípoch života a tvrdí a presadzuje spolužitie ruka v ruke s jedovatým hadom či už v podobe siekt alebo voľného života, spochybňovania základných parametrov žitia podľa poriadku stanoveného od počiatku. Rúcanie poriadku založeného na desatore dosahuje vrchol celosvetovo a sledovanie stavu, cez aplikácie to neodstráni.
Každá rada dobrá. Len tu je hlbší problém, na Slovensku. Mi máme iné sklony. Už z reči je jasné, čo nás zaujíma. Ako sa máš, čo si kúpil, čo máš nové. Dobre autorka uviedla, že v tom je akoby vonkajší imidž nášho vlastného ja, mať. Dôležitejšie pre naše prezentovanie sa je, čo mám, než, čo som dosiahol. Nuž a potom je to i problém rozlišovacej schopnosti. Ak budem šetriť ľahko sa dostanem do prekročenia hranice a som v lakomstve, a to i v smere k sebe, a to je nebezpečnejšie ešte viac ako prehupnutie z dobroprajnosti a štedrosti do rozhadzovania. K zmene zmýšľania by sme si museli priznať i skutočnosť, že veľa odsudzujeme a kto odsudzuje neprijíma dostatočne rady iných.
Treba stanoviť limity pre všetkých, ak je minimálna mzda, mal by byť i maximálny príjem, napríklad násobok priemeru. Mnohé živnosti nedosahujú tržbu platov stredných a vyšších, a to si musia zaplatiť odvody, poistenia, náklady na bežný život živnosti. Je to úplne zle nastavené, Sýty hladnému neverí. Jedná sa im o príjem do rozpočtov či už štátny, EU alebo mestské kasy. Dohadujú sa kto získa viac.
Firmy vyvážajú zisky preč. Nezaslúžené veľké zisky, nad stanovenú hranicu by museli byť re investované do firmy, čo ostane musí sa použiť v spoločnosti. Ako môžu mať podniky, rovnakú minimálnu mzdu ako závodný bufet?
V Nemecku je tiež minijob pre služby a potravinárstvo poľnohospodárstvo, ale za to pracujú zväčša gastarbeitri, a to my nechceme. V Belgicku sú firmy, ktoré obhospodarujú tretinové, štvrtinové podiely predaja i rýchloobrátkového tovaru na svete. To sú násobky nášho rozpočtu nie výsledok práce, ale tradičných väzieb. Výraz sily kapitálu.
Ako komu a k čomu. Radosť sa nedá merať, ak tak možno z výraze tváre, očí. Článok má nadpis o dôvere. Jadrom viery je dôvera. On začal, ja sa zamýšľam Poskytnúť radosť a povzbudenie uprostred nevyhnutných ťažkostí, s ktorými sa stretávame. Takou podporou by mohlo byť zvláštne odporúčanie predstavených, pochvaly a povzbudenia cirkevných autorít a rôzne iné osvedčenia o zásluhách. Strašenie a neustále nasmerovávanie k väčšej poslušnosti je priam opakom radostnej služby. Je to v duchovnosti. Nedá sa to zmerať ani porovnať.
Žijeme v časoch veľkej krízy. Príčinou krízy je hlavne strata duchovnosti. V modrej knihe je spomenutá tiež kríza slovami: Ateizmus, ktorý sa šíri vo svete, kríza, ktorá sa stále viac vzmáha v Cirkvi, blud, ktorí sa všade šíri, to sú vlny veľkej búrky. Vy ste povolaní byť v tejto búrke mojím pokojom. Preto kráčajte radostne, kráčajte pokojne, kráčajte s dôverou! (…)“
Prečo nekráčame s dôverou, pokojne, radostne? Tie zmätky majú svoju podstatu hlbšie než len náhle rozhodnutia v rozpore s logikou, pretrhlo sa puto s poriadkom a s dôsledným nasledovaním právd, ktoré nie sú uznané za hodné iba hlasovaním.
Dôvera by sa mala prejaviť napríklad v tomto čase hľadaním konsenzu v celom parlamente k presadzovaniu opatrení napríklad krízovou vládou, kde by nebolo denným programom za a proti, ale, ako to dobre robiť.
Vo videu nie je náznak uznávania sobášov, ale poukázanie na nesprávne konanie a dôsledky tohto konania a František pozýva k zmene všetkého k dobrému cez dobro. To je vlastne evanjelium, neodsudzovať/ zbytočne budeme dokola nadávať na múry, stratu morálky, homosexualitu, zneužitia v cirkvi, klimatické problémy a podobne, ale prijať a ukázať riešenia a hovorí, sme bratia a sestry spolu to dokážeme... Každý má právo žiť v našej ľudskej rodine a zmeniť sa k lepšiemu.
Pápež nič také nepresadzuje. Je to hoax. Veriaci katolík verí v krédo a v ňom nie je nič o neviere v cirkev. Naopak.
Pápež dokonca zmenil kánonické znenie uznávania sobášov, kde musí byť pri sobášení dodržaná zásada predpokladu mať spolu v manželstve spolu potomstvo, deti, čím sa vylúčila možnosť sobášenia, uzatvárania manželstva, v cirkvi osôb rovnakého pohlavia. Treba si pozrieť paragrafové znenie a nenaletieť na takéto kačky.
Text nekorešponduje s uvedeným filmom. Polopravda je horšia ako lož. Pápež i každý kresťan je zhovievavý k hriešnikovi. To je jasné. Človek nemá, čo odsudzovať človeka. Jedná sa o náuku a tá hovorí, čo je vhodné pre život terajší i budúci a, čo je škodlivé, čo neprospieva. Ak niekto nevie rozlíšiť náuku a prax, ťažko. Strácame rozlišovaciu schopnosť a chválime sa tým, za, čo by sme sa mali hanbiť.
Je to podobné ako na Slovensku. Dôvodom nestability, sú podmienky nákladov na odvodové povinnosti, energie, priestory ako u veľkých firiem, ktoré majú veľkú pridanú hodnotu. Tiež zákonník práce platí rovnako. Nemôže, predsa stíhať bufet to, čo dokáže automobilka. A tej ešte dajú daňové úľavy. Gastronomické služby boli takpovediac na kolenách pred obmedzeniami, platil u nich podobný priebežný systém financovania ako v dôchodkovom systéme, čo utŕžiš to máš, nemáš tržby a nemáš na nič.
Asi za seba. Tiež sa im sebectvo nemusí historicky vyplatiť, totiž ak padnú Arméni môžu prísť na rad tiež. Arméni by však tiež mali hľadať spojencov viac v svojom okolí i bežný človek si má vychádzať s tým, s kým žije.
Odporúčame