Proti prepisovaniu histórie vojny
Znásilňovanie, vraždenie, lúpenie a ponižovanie je „bežným“ sprievodným javom všetkých vojenských konfliktov. Inak to nebolo ani počas druhej svetovej vojny.
Na jej počiatku postupujúce nemecké jednotky využívali všetky „pôžitky“ víťazov. Veď víťazov nebude nikto súdiť. Znásilňovali, rabovali a vraždili ženy v celej Európe, všade, kadiaľ prešli čižmy vojakov Wehrmachtu.
Rasová demagógia fašistického Nemecka odsúdila slovanské ženy do úlohy menejcenných stvorení, ktorých osud závisí od rozhodnutí nemeckého vojaka. Už v prvých dňoch druhej svetovej vojny, po útoku na Poľsko, sa táto „stratégia“ prejavila naplno. Najmä židovské ženy, skôr než ich esesáci poslali do likvidačných koncentračných táborov, prežili muky a znásilňovanie nemeckými vojakmi. Boli to predsa „untermenschi“, ktorých osud bol „jasný“.