Masový šport je u nás po stránke športovísk pomerne dobre zabezpečený. Telocvične máme skoro na každej škole, je veľa multifunkčných ihrísk, športových areálov, avšak je malá členská základňa. Okrem toho, že viac ako polovica detí je oslobodená od telocviku, je tu ešte jeden nebezpečný fenomén. Je tu generácia rodičov, ktorí vyrastali po revolúcii a ktorí v tom chaose nemali nič povinné. A teraz razia teóriu - ja som nemusel a nemusí ani moje dieťa. A pre týchto rodičov budujeme zbytočné cyklotrasy a workoutové ihriská, ktoré zívajú prázdnotou. Zbytočne vyhodené peniaze, ktoré mohli byť použité na športoviská pre vrcholový šport. Aspoň dve atletické haly na Slovensku, štadióny pre dráhovú cyklistiku, plavecké štadióny, či skokanské mostíky. A žiaľ, rodičia zbytočne vyhadzujú peniaze na trénerov, ktorí sú nenažratí už pri trénovaní detí na dedinách a v krúžkoch. Nikto z nich nechce robiť dobrovoľnícku činnosť, ktorá vychádza zo srdca a potom to aj tak vypadá


