Problém je uvedomiť si (reálne vyhodnotiť) čo zmôže, čo nie...s čím treba bojovať a s čím sa nedá robiť. nič. Seba považujem za celkom dobrého bojovníka...ale treba byť aj realista. Nebudem bojovať proti stonásobnej presile. Zabezpečím ústup kolegom...a odpálim sa. To je jasné ako facka, ako pominuteľnosť.
Či sa treba nechať drať z kože? No, to si nemyslím, netreba to dovoliť. Privatizéri po nežnej sú v suchu. Bežné okrádanie...to viete iba bliakať, zastaviť to nedokážete. Kto by vám mal pomáhať ak ani nevstanete z postele? Nie som žoldnier, poznám ale dušu žoldniera. Týmto opovrhuje.
