to, čo zbieral dobšinský predsa neboli rozprávky pre deti. to boli príbehy pre dospelých, ktoré si dospelí rozprávali pri páračkách a pri dlhých zimných večeroch. ak sa to občas povedalo deťom, tak len starším a aj to len v rámci akejsi prevencie, aby deti nechodili samé do lesov alebo do nejakých jaskýň, opustených budov, kde mohli zablúdiť alebo sa nebodaj zraniť...


