zamysli sa človeče...
Nautilus nie je Hörcsög, to sa potrebuješ zosmiešňovať za každú cenu?
Ja som Hörcsög...
A vedia to aj ostatní diskutéri:-)
zamysli sa človeče...
Nautilus nie je Hörcsög, to sa potrebuješ zosmiešňovať za každú cenu?
Ja som Hörcsög...
A vedia to aj ostatní diskutéri:-)
Mám pocit, že tým ako sa do všetkých navážaš a bezdôvodne urážaš, len preto, že nezdieľajú tvoje názory si si sám narobil len kopec nepriateľov...
Mne osobne si úplne ľahostajný, ale neznamená to, že sa nebudem brániť, keď si budeš o mňa bezdôvodne obtierať hubu...
Inak ani raz som ťa nedala zablokovať, som zástancom toho, aby každý videl ako sa dokážeš vyjadrovať a čo v tebe skutočne je...
Človeče, aj teraz si úplne mimo:-)))
Poobzeraj sa okolo seba, pozri sa na svoj vlastný život, ak je podobný tomu, ako sa tu vyjadruješ, tak máš veľký problém.
Kto si, aby si mohol súdiť niekoho iného???
Boh nám slobodnú vôlu dal a náboženstvá ju v jeho mene zobrali...
Tými zvláštnymi obradmi ju potláčajú...
Je to tak, ak máš Boha v srdci a je úplne jedno ako ho nazývaš, nepotrebuješ ho hľadať tam kde nie, ale vidno to na tvojom živote.
Nepotrebuješ príkazy, zákazy, nariadenia...
Občas sa stáva, že človek do toho kostola musí ísť a je to aj dobre, pretože ho to núti premýšľať o podstate života a viery...
Prešla som si kresťanským obdobím ako mnoho ľudí...
Viem, písala som to viackrát, podrobným štúdiom biblie a rôznych kníh som si utvorila vlastný názor na kresťanstvo aj cirkev...
Veľmi sa mi páči filozofia panteizmu...
Sú a ešte aké...
Toto čo predvádzajú v tejto kauze je len taký malý kúsok špiny a hnusu...
Ďakujem...
Už som to písala viackrát, že život je niekedy plný bolesti, niekedy takej silnej, že sa nevládzeš nadýchnuť...
Vtedy často prichádzajú ľudia, ktorí ťa podržia, rozosmejú...
To, čo si napísal je skutočný život...
Nie tie hlúposti, ktoré sa na na nás valia zo všetkých strán a zabíjajú v nás to, čo nás robí ľuďmi...
Si veľmi odvážny, že si sa dokázal tak otvoriť a napísať všetko to čo prežívaš...
Nikdy by sme sa nemali hanbiť za to, čo cítime a máme v srdciach...
O niečom takom sa veľmi ťažko píše a aj hovorí...
Či chceš, alebo nie, veľmi ťa to poznačí a zmení...
Pocit prázdnoty je veľmi desivý...
Ja som mala taký keď mi zomrelo dieťa...
Najhorší je však pocit bezmocnosti...
Najhoršie bolo, že mu pritakávali aj takí, o ktorých som si myslela, že majú svoj názor...
Nemajú...
Ale to je na dlhšiu debatu...
Raz dávno som s ním mala možnosť hovoriť osobne...
Už vtedy to bol afektovaný, namyslený ...radšej nepíšem čo...
Odporúčame