Veľmi pekné zamyslenie...
Pokr.
Doba sa však veľmi rýchlo mení, dalo by sa povedať zo dňa na deň a verím, že onedlho spľasne bublina velikášstva a nepostihnuteľnosti takýchto ľudí...
Vidím, ale podobným spôsobom sa zaujíma aj o súkromie iných ľudí... Mňa naopak, jeho súkromie nezaujíma a súkromie iných rešpektujem ako ich osobnú záležitosť...
Skôr je to tak, že sa snaží celé roky zberať o ľuďoch informácie, ktoré neskôr používa v debatách.
Jeho úloha v tomto prípade je jasná. Od začiatku píšem o tom, že tento režim, ktorý tu máme od Zamatového prevratu je vo svojej podstate zlý, neľudský, čo vyvrcholilo práve touto pandémiou. Snaží sa ma jednoducho umlčať a robí to od začiatku, podobným spôsobom sa správa aj ku iným blogerom a najmä ku blogerkám, ktorý píšu v podobnom duchu. Preto sa snaží vŕtať sa v súkromí iných ľudí a hľadať niečo, čím by ich mohol verejne ponížiť, ublížiť im a znechuť ich v písaní.
V mojom prípade zneužíva aj správanie sa spomínaného blogera, ktorého pohnútky kopnúť si do mňa, sú úplne iného charakteru ako politického.
Tento človek iba slúži politickému režimu a slúžil by akémukoľvek režimu, ak by s toho mohol osobne profitovať.
Pokr. V tvojom prípade je presne tak ako uviedla Vevera v komentári, v ktorom citovala J. Dušeka... V skutočnosti si aj ty, tým ako na mňa reaguješ celé roky a snažíš sa do mňa kopať a provokovať ma, aby som na teba nejakým spôsobom reagovala a komunikovala s tebou, riešiš vlastné problémy...
To, že vystupuješ zdanlivo slušným spôsobom nezakryje skutočný charakter....
Raz som jednému takému pánovi, ktorý sa snaží vystupovať podobným spôsobom, ale nie je schopný predstieranou slušnosťou zakryť aký v skutočnosti je napísala: Osla môžeš navliecť do parádneho konského postroja, nikdy sa nestane ušľachtilým plnokrvníkom, vždy ostane oslom...
Milan tentokrát na teba opäť zaregujem.. Podprahovo sem posúvaš nejaký prípad zo Sme a Nautilusa pasuješ do úlohy niekoho, kto odkryl pravú tvár niekoho kto písal blogy plné morálky. Lenže v tomto prípade zasa len podsúvaš vlastné pokrútené moralistické úvahy.
Pán bloger Nautilus prirovnal jeho vzťah ku mne ku vzťahu ku dcére...
Lenže...
On o svojej vlastnej dcére vypisoval nelichotivé blogy ešte v období, keď som vôbec nepôsobila na Pravde, vypisoval o vlastnej rodine, o príbuzných, bývalej žene, ale ak príbuzných terajšej ženy, ale aj o svojom milostnom živote... Pár blogov vymazal úplne, pár blogov nechal len názvy a vymazal obsah, lenže tieto blogy nezmizli úplne tak ako si to predstavuje on a aj ty...
Takže znova si len ukázal svoj morálny kredit, ktorý je úplne rovnaký ako kredit viacnikových hejterov, ktorí tu roky pôsobia... A podstate si znova potvrdil kým si a na koho sa hráš...
Roky ma takisto prenasleduješ len pre moje názory, aj keď to robíš sofistikovaným spôsobom.
Ďakujem Vevera, v podstate si mi týmto komentárom odpovedala na otázku, ktorá ma trápi už tri týždne:-)
Rozdiel medzi tým pánom a mnou je obrovský... Neprenasledujem ho pod jeho blogmi za jeho politické názory, ani ho za ne neurážam ako to robí on už pár rokov, keď napíšem nejaký článok, ktorý sa nezhoduje s jeho politickými názormi.
Tak ako si napísal, za prejavy priateľstva nepovažujem urážanie, citové vydieranie, či dokonca hrubé vyhrážanie sa. Preto som s ním ukončila akékoľvek kontakty, dokonca som si zmenila aj oficiálnu mailovú adresu.
a stojím si za názormi, ktoré som napísala v tomto blogu.
https://devana.blog.pravda.sk/2020/11/24/su-…
To, že som celú záležitosť zatiaľ neposunula priamo jeho rodine a orgánom činným v trestnom konaní je kvôli úcte voči jeho manželke, ale aj kvôli tomu, že som si vedomá, že po prevalení toho čo robí, by mohol prísť o zázemie a starostlivosť, ktorú má a bol by odkázaný sám na seba, alebo na starostlivosť cudzích ľudí niekde v DSS.
Lenže aj trpezlivosť mojej rodiny má hranice.
Janina, to si praje väčšina normálnych ľudí na Slovensku... Tak ako si prajú, aby mohli zhodiť náhubky. ktoré sú znakom zotročenia a úplného podriadenia sa moci, ale aj ukončenie nezmyselného testovania a pokusov na ľuďoch...
V podstate je to tak ako píšem viac ako rok, už sme vo vojne...
Nedávno mi ich kamarát poslal do pošty, veľmi krásny pieseň...
Poslala som mu túto pieseň, na ktorú som si spomenula pri počúvaní tejto...
Verím, že časom pribudnú nové blogoviská. kde sa bude dať písať aj bez toho, aby bol človek vystavený takýmto útokom...
Veľmi dobre si to pamätám... Ešte aj teraz sme tak označovaní...