Vidím, že mýtus "vápnik=mlieko" stále veselo prekvitá a ignoruje sa fakt, že krajiny s najväčšou spotrebnou mlieka majú zároveň najväčší výskyt osteoporózy.
Vidím, že mýtus "vápnik=mlieko" stále veselo prekvitá a ignoruje sa fakt, že krajiny s najväčšou spotrebnou mlieka majú zároveň najväčší výskyt osteoporózy.
Takže, preklepol som si tú štúdiu. Je financovaná organizáciou ISIC - Institute for Scientific Information on Coffee.
ISIC je partnerská organizácia nárdných kávových asociácií. ISIC má 6 členov, sú to - llycaffè, Jacobs Douwe Egberts, Lavazza,Nestlé, Paulig, and Tchibo.
Takže, čakali by ste nejaký iný výsledok než "vyskúmali"?
Zdroj: https://www.eurekalert.org/pub_releases/2018…(ISIC)%20is%20a,with%20national%20coffee%20associa tions%20in (dostupné 25.4.2021)
Ľudia radi čítajú dobŕe správy o svojich zlozvykoch.
Poznám veľa kávičkárov, pre väčšinu z nich hrá káva veľmi dôležitú úlohu v ich životoch. Každý z nich básni o káve a ak ju nemajú všetko je odrazu zle. Nechcem aby na môj život mal nejaký nápoj taký výrazný dopad ako má na nich.
Ja nakupujem na celý týždeň dopredu, väčšinou tak hodinku vo štvrtok po práci. V sezóne chodím občas trh a to mám skôr ako zážitok. Ja mäso ani mlieko a výrobky z neho nejem a alkohol nepijem, takže vlastne mi stačí dosť málo. Možno niekto kto takto za jedlom "putuje" pridá svoj názor.
Len od roku 2000 spotreba mäsa narástla o 15%, nenašiel som staršie štatistiky, ale mama spomínala že v takých 70.tych a 80.tych rokoch bolo mäso raz-dvakrát do týždňa, potom sa dostupnosť trocha zlepšila.
Je pravda, že vtedy bolo omnoho viac lesov, tie sa potom vyklčovali (čo je podľa mňa škoda), aby bolo kde pestovať kŕmne plodiny, ale sme malá krajina s malou hospodárskou plochou a máme jednu z najväčších spotrieb mäsa na osobu, v spotrebe syra sme tuším tesne za Francúzmi, tí držia prvenstvo čo som sa naposledy díval.
Situácia je celkom dobrá v otázke rastlinných potravín. Trhy už nie sú to čo kedysi bývali a dnes už nemáte istotu, že to dotyčný nebol kúpiť v Kauflande, ale stále tu je v sezóne pekný výber.
Keď som ešte jedol mäso, občas sa pošťastilo kúpiť od niekoho čerstvo porazené z pasienku a teda tá kvalita bola niekde úplne inde ako kupované v supermarkete aj keď zo slovenskou vlajočkou na cedulke.
...a ako napísal tomaspo, nemať deti. Ale to je skôr na iné národy, nie tie európske.
Prechod na elektrickú automobilovú dopravu má zanedbateľný dopad na životne prostredie (s výnimkou zdravotného aspektu v mestských centrách). Najľahší spôsob ako jednotlivec môže znížiť svoj dopad na životné prostredie je obmedziť/vylúčiť potraviny živočíšneho pôvodu.
Nízka cena brazílskeho mäsa tkvie v tom, že majú v podstate neobmedzené mnozstvo poľnohospodárskej plochy na chov a rast krmnych plodín. Ako to keď sú "pobrežný" národ? Kočíky Amazonský prales rýchlosťou 1-2 àre za sekundu a to kôli "poľnohospodárstvu". ...to nás môže zabiť, chov poľnohospodárskych zvierat tvorí okolo 18% (mimochodom viac ako všetky druhy dopravy dokopy), ale strata pralesa znižuje kapacitu planéty absorbovať samotné skleníkové plyny. To sa ťažko kvantifikuje, ale tu ten dopad na klímu môže byť 60-80%. Takže ak papate mäso, tak si aspoň dajte pozor, aby ste nekupovali to brazílske. ...a výrobky v ktorých je palmový olej, ten je na druhom mieste v klčovaní pralesov.
Veľmi rád by som tomu článku veril, ale keď počúvam debaty v telke, kde sú chovatelia čo majú do posledného centu zrátané všetky náklady, dotácie a výnosy z predaja a podľa ich slov sú úplne pritlaceny na hranici prežitia, ako je možné že táto farma deklaruje rôzne opatrenia ktoré musia výrazne zvyšovať náklady a prosperovať? Nepredpokladám, že Dàni sem prišli generovať stratu. ...niekto tu musí klamať.
Aj by som ti na to niečo odpísal, ale každý kto si prečíta toto vlákno si spraví vlastný obraz.
A takto dámy a páni sa vytvárajú hoaxy.
Ide o to, že každá striekačka drží po aplikácií v svojej špičke určité množstvo látky, ktoré už nedokáže vstreknúť (bežne okolo 84μl). Na to aby sa z ampulky PFIZERU dalo použiť 6 dávok je potrebné použiť striekačky ktoré minimalizujú objem nevyužitej látky (približne 2μl), tieto na trhu bežne existujú, ale vzhľadom na ich súčasnú spotrebu ich začína byť nedostatok.
Potrebujeme vysokú poľnohospodársku produkciu aby sme sa uživili. Problém je spotreba potravín živočíšneho pôvodu, približne 70% pôdy sa používa na chov dobytka a pestovanie kŕmnych plodín. Pritom sú to energeticky najmenej efektívne potraviny
Čo sa týka nárokov záberu pôdy na vyprodukovanie 1000 kilokalórií potrebujeme:
Hovädzie mäso 119.49 m²
Syr 22.68 m²
Mlieko 14.92 m²
Bravčové mäso 7.26 m²
Hydina 6.61 m²
Vajcia 4.35 m²
Ovsenné vločky 2.9 m²
Hrášok 2.16 m²
Orechy 2.11 m²
Pšenica, raž 1.44 m²
Jablká 1.31 m²
Sója 1.3 m²
Zemiaky 1.2 m²
Koreňová zelenina 0.89 m²
Kukurica 0.65 m²
Zdroj: Poore, J., & Nemecek, T. (2018). Reducing food’s environmental impacts through producers and consumers. Science, 360(6392), 987-992. https://science.sciencemag.org/content/360/6… (dostupné 19.4.2021).
Ak by mal človek prijať 50-100 μg vitamínu D (2000-4000 IU) denne z živočíšnych zdrojov, musel by zjesť:
2,7 – 5,5 kg Tresky – obsahuje 18 μg vitamínu D na kg (720 IU/kg),
alebo
0,83 - 1,6 kg Lososa - obsahuje 60 μg vitamínu D na kg (2400 IU/kg),
alebo
33 – 66 vajec - obsahuje 30 μg vitamínu D na kg (1200 IU/kg), tj. jedno 50g vajce 1,5 μg (60 IU),
alebo
416 - 1666 litrov čerstvo nadojeného mlieka (4,5 % tuku) 0.06 μg vitamínu D na liter (2.4 IU/liter).
Jediný reálny živočíšny zdroj vitamínu D je ulovený divoký losos (pochybujem že takého nájdete v našich supermarketoch, aj keď na obale to napísané mať môže):
0,2 – 0,4 kg uloveného divokého lososa - obsahuje 249 μg vitamínu D na kg (9960 IU/kg),
Zdroj: Natural Vitamin D Content in Animal Products, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PM… , dostupné 15.4.2021
"Pozor si treba dať aj na inak zdravé ovocie",v článku o žlčníku hneď v druhom odstavci varujete pred ovocím? V krajine, ktorá je dlhodobo podpriemerná v jeho konzumácií?
Vytvárate v ľuďoch pocit, že môžu jesť hocičo, lebo všetko je aj tak škodlivé, takže si s dobrým svedomím môžu odfakliť ďalší kus bôčiku.
Jedzte viac rozpustnej vlákniny (strukoviny, celozrnné obilniny, zelenina, ovocie)! Váš žlčník produkuje žlč, aby pomohla pri trávení tukov (preto je toľko žlčníkových záchvatov), vláknina naviaže tuky a žlč a aby sa vo vašom čreve nevstrebávali. Zlý cholesterol (LDL) sa ukladá v cievach keď oxiduje, antioxidanty v týchto potravinách tiež zabránia v oxidácií LDL cholesterolu.
Minule tu bol na veľkú noc článok o tom ako je jedno koľko jete mastného, lebo "cholesterol v strave nemá vplyv na cholesterol v krvi". Teraz tu dáte článok v ktorom uvediete "Nepriateľom číslo jeden ciev a srdca je predovšetkým cholesterol, ktorý sa nachádza v mastných jedlách z mäsa a v živočíšnych tukoch."
Niet divu, že ľudia sú zmätení.
Takto:
Vaša pečeň dokáže do istej miery regulovať hladinu cholesterolu v krvi tým, že prednostne použije cholesterol v strave. Ale, táto schopnosť je obmedzená a ak jete ako priemerný Slovák (zle) tak pravdepodobne prekonávate možnosti vašej pečene (ktorá je už tak na tom zle lebo pijete ako Slovák).
Poľovníkov beriem ako nutné zlo. Náš ekosystém nie je schopný samoregulácie. Všade sú polia (raj pre bylinožravce), pootvárané kontajnere, vlci majú málo lesov a keď-tak monokultúr, kde sa im ťažko loví divá tak občas strhnú ovcu a sú za to vystrielané...
Ale povedzme si pravdu, možnosť zabiť živého tvora priťahuje určitý typ ľudí. Nevravím, že všetci poľovníci sú zlí, ale je omnoho väčšia šanca, že medzi poľovníkmi narazíte na pošuka ako medzi inými skupinami populácie.
EU by mala zakázať dovoz mäsa z Brazílie. Ako to súvisí s emisiami? Produkcia mäsa (chov a produkcia kŕmnych plodín) je hnacím motorom (91%) odlesňovania amazónskeho pralesa. Či jazdíte na elektromobile nehrá absolútne žiadnu rolu ak strácame 1 až 2 áre pralesa každú sekundu! Tiež palmový olej by sme si mohli odpustiť.
Nikto z nás sa nemôže porovnávať s rovesníkmi zo západu. Policajti, lekári, učitelia, dôchodci, stavební inžinieri, kuchári...nikto. Západ má vyššiu životnú úroveň ako my a nevyzerá to že by sme ich v tomto storočí mali dobehnúť. Po revolúcií a "zvrhnutí" Mečiara sme síce mali obdobie prudkého rastu, ale to bolo preto, že sme boli zaostalí. Každá zaostalá krajina, keď prestane byť izolovaná a dostane sa na svetový trh zažie toto obdobie kedy má lacnú pracovnú silu a je plná investičných príležitostí.
Potom príde niečo čo sa volá "midle-income trap". Praconá sila zdražie a odrazu už nie je taká atraktívna.