prečítala som postupne tie vaše články. Pripájam sa. Nič proti Alžbete - bol to symbol, ovšem nie slovenský a nemusel by strašiť v našich novinách xy dní. Iba občan monarchie - možno ozaj smúti, alebo škrípe zubami - dokedy tých darmožráčov budeme živiť. U nás je to iba o článkoch. Haničku vystriedala Alžbetka a fičí sa ďalej.
Viac ma zaujal apel na hríbárov - áno, už som to písala, že dokiaľ huby nerástli bol pokoj, teraz žiaľ. Urvať. Urvať čo sa dá. Na jar bahniatka, snežienky. Neskôr huby a iné plodiny (o čiernom výrube dreva a pytliactve ani nehovorím). Všetko má spološného činiteľa: horda, čo inak celé dni sedí doma, potom sa s revom "vyberá akože do prírody". Sliedivo bystrí po všetkom, čo sa dá urvať. A teraz je tiež sezóna urvania. O chvíľu sa budú lesom plížiť vrahovia. A keď zbadá striebornú jedličku, srdce mu zaplesá. No spokojí sa aj s huňatou borovicou. A potom doma na Štedrý deň bude sedieť pri svojej nevinnej obeti, ešte krvácajúcej.
