Zničíme si vodu, pôdu, klímu: Slepá chamtivosť živelnej urbanizácie
vďaka za článok. Tento pán mi z duše hovorí. A som rada, že aspoň niekto VIDÍ. Ja by som začala s lámaním rúk už za socializmu, keď dovolili hňupovi v rade domov so strechami postaviť prvú hranatú búdu. Tým to možno začalo a nikdy neskončilo, že sa stavia u nás láry fáry. Mestá a dediny vyzerajú akoby ich šialené decko stavalo. Prenieslo sa to samozrejme na prírodu - to šafárenie bez citu a bez rozumu. Čo ti poviem? Pred 15 rokmi som prišla do určitej oblasti. Človek doslova zíral. Veľa vtákov, ráno ohlušujúci spev - nádherná symfónia. Obrovské množstvo žiab, keď sa párili. Umyl si okná a mal si ich niekoľko mesiacov čisté. Vzduch iskrivý. Rosa v záhrade celý deň, aj počas leta. Veľa stromov - ovocných aj iných, kríky, medze. Veľa dobrého hmyzu, radosť počúvať bzučanie. Vody v potokoch na jar búrlivé. Atď. Prešlo 15 rokov. A nebudem tu písať, čo sa zmenilo. Všetko sa zmenilo. Natoľko k horšiemu, že sa o tom bez sĺz nedá ani písať.Titulok by mal znieť: Zničili sme všetko.