Slováci v práci trpia. Zaslúžime si viac
už som to písala veľakrát a napíšem aj sem: Nie je to len o tom, že tí hore (vedľa, za rohom ...) môžu za žalostný stav. Môže za to predovšetkým mentalita národa, ktorá sa nikdy neozve, nejedná asertívne, nemá veľké nároky. Ak by každý občan SR bol aspoň trocha náročný a nie tupohlav, ozval by sa v hocijakej situácii (aj zdanlivo prkotina). V reťazci by žiadal vyšurovať dlážku, sťažoval by sa na špinavý záchod, žiadal by odstrániť plesnivý tovar. V reštaurácii by sa ozval, že porcia malá/pripálená/presolená. V čakárni by asertívne zrušil kreténa, čo sa pchá dopredu. Suseda by asertívne požiadal, aby stlmil hudbu a nerobil žúrky. A to nehovorím o pracovnom prostredí. Lenže vždy sa ozve iba jeden zo sta. Tí ostatní držia hubu, krok, priblblo sa usmievajú, nechajú si na chrbát naklásť 50 bičom. A ešte okríknu toho, kto sa ozval. Zažila som to tisíckrát. Vždy sa našiel nejaký poddaný, čo mňa okríkol, alebo mi povedal potichu: Čo sa dá robiť? Do prdielkoviec s takým nevoľníckym národom.